Gatesov jadrový reaktor dostal zelenú. Možno ho však stavia úplne zbytočne

Jadrová energetika sa po rokoch relatívnej stagnácie a určitej formy spoločenského skepticizmu ocitá na prahu novej, dynamickej éry. Tentoraz však hlavnú rolu nehrajú len štátne giganty, ale technologický pragmatizmus podčiarknutý menom jedného z najvplyvnejších ľudí, Billa Gatesa.

Jeho spoločnosť TerraPower práve dosiahla míľnik, ktorý v americkom jadrovom sektore nemá obdobu za poslednú dekádu. Federálny Úrad pre jadrovú reguláciu (NRC) totiž oficiálne odobril výstavbu revolučného reaktora Natrium v mestečku Kemmerer v štáte Wyoming.

Pre technologický svet ide o správu prvej kategórie. Natrium nie je len ďalšou evolučnou variáciou na známu tému; predstavuje radikálny odklon od tradičných tlakovodných reaktorov, ktoré dominujú súčasnej flotile.

Namiesto vody využíva na prenos tepla tekutý sodík a disponuje unikátnym integrovaným systémom akumulácie energie v roztavených soliach. Tento hybridný prístup sľubuje, že jadrová energia už nebude len „tupým“ zdrojom základného zaťaženia, ale vysoko flexibilným partnerom pre nevyspytateľné obnoviteľné zdroje, schopným inteligentne reagovať na náhle špičky v dopyte.

Napriek obrovskému optimizmu a nečakanému urýchleniu byrokratických procesov vďaka novému zákonu ADVANCE Act však cesta k reálnemu štiepeniu zostáva tŕnistá. Povolenie na výstavbu je síce prelomovým víťazstvom, no v prísne regulovanom svete jadra nezaručuje povolenie na prevádzku.

TerraPower musí teraz v praxi dokázať, že dokáže postaviť zariadenie, ktoré je bezpečné nielen v simuláciách, ale aj v realite, kde tekutý sodík pri najmenšom zaváhaní agresívne reaguje s okolím.

S plánovaným dokončením v roku 2030 sa projekt Natrium navyše ocitá v zaujímavom časovom tlaku. Hoci má ambíciu napájať energeticky nenásytné dátové centrá poháňajúce umelú inteligenciu, jeho príchod môže byť pre aktuálnu vlnu technologického boomu príliš neskorý.

Limity konvenčných jadrových reaktorov

Čítaj viac z kategórie: Tech