Irán spustil pohromu z nebies: Každá druhá raketa nesie muníciu, ktorú zakázalo 100 štátov
V tomto texte boli použité aj materiály SITA.
Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní
Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okneKonflikt medzi Izraelom a Iránom vstupuje do čoraz nebezpečnejšej fázy. Najnovšie informácie izraelskej armády naznačujú, že značná časť iránskych balistických rakiet, ktoré smerujú na izraelské územie, je vybavená kazetovou muníciou. Tento typ zbrane dramaticky zvyšuje riziko pre civilné obyvateľstvo, pretože namiesto jedného výbuchu rozptyľuje množstvo menších bômb na rozsiahlej ploche.
Podľa odhadov izraelských obranných síl nesie kazetové hlavice približne polovica rakiet odpálených Iránom v aktuálnom konflikte. Armáda upozorňuje, že ide o zbraň, ktorá je mimoriadne nebezpečná nielen počas samotného útoku, ale aj dlho po ňom. Menšie „submúnicie“ totiž často nevybuchnú okamžite a môžu sa správať ako improvizované míny.
Izraelské ministerstvo obrany citovalo armádneho predstaviteľa, podľa ktorého sa kazetové hlavice otvárajú vo vysokej nadmorskej výške a následne rozptýlia množstvo menších výbušných náloží.
„Približne 50 percent iránskych rakiet vypálených smerom na Izrael nesie kazetové hlavice, ktoré sa vo vzduchu rozptýlia na menšie bomby a vytvárajú ďalšie riziko v podobe padajúcich úlomkov,“ uviedol predstaviteľ.
Podľa dostupných informácií sa hlavice otvárajú približne vo výške sedem kilometrov nad zemou. Následne vypustia desiatky menších submunícií, zvyčajne v počte od 20 do 80 kusov. Každá z nich obsahuje približne 2,5 kilogramu výbušniny.
Takéto zbrane síce neobsahujú takú veľkú nálož ako klasické balistické rakety, ktoré môžu niesť približne 500 kilogramov výbušniny, no ich účinok je odlišný. Namiesto jedného silného výbuchu zasiahnu veľkú oblasť množstvom menších explózií.
„Polomer účinku je približne desať kilometrov. Hoci obsahujú menej výbušniny než štandardné rakety, ich dopad môže byť smrteľný,“ zdôraznil predstaviteľ izraelských ozbrojených síl.

Nevybuchnutá munícia môže zabíjať ešte roky
Najväčším problémom kazetovej munície je fakt, že časť submunície po dopade nevybuchne. V takom prípade zostávajú na zemi ako potenciálne smrteľné pasce, ktoré môžu ohroziť civilistov ešte dlho po skončení útoku. Ide o jeden z hlavných dôvodov, prečo je tento typ zbraní predmetom dlhodobej kritiky zo strany humanitárnych organizácií.
Izraelské velenie pre civilnú obranu preto varovalo obyvateľov, aby sa nepribližovali k neznámym predmetom alebo úlomkom nájdeným na zemi. Akýkoľvek podozrivý objekt by mali okamžite nahlásiť úradom. Riziko je podľa armády obzvlášť vysoké v obývaných oblastiach, kde môže nevybuchnutá munícia ohroziť deti alebo pracovníkov zapojených do odstraňovania škôd.
Irán podľa izraelských zdrojov odpálil v aktuálnom konflikte približne 300 rakiet. Mnohé z nich síce zachytili systémy protivzdušnej obrany, no časť submunície dopadla na zem a spôsobila zranenia aj materiálne škody. V jednom z nedávnych incidentov v centrálnom Izraeli utrpelo zranenia najmenej 12 ľudí po tom, čo menšie bomby dopadli do obytných oblastí.
Použitie kazetovej munície pritom nie je úplne novou stratégiou. Podľa dostupných informácií ju Irán nasadil už počas útokov v júni 2025, keď rakety s podobnými hlavicami zasiahli napríklad mestá Be’er Ševa či Azor. V aktuálnom konflikte sa však podľa izraelskej armády objavujú prakticky každý deň.

Sporná zbraň mimo medzinárodných dohôd
Kazetová munícia je dlhodobo predmetom medzinárodných sporov. Dohovor o kazetovej munícii z roku 2008 zakazuje jej výrobu, skladovanie aj používanie. Dokument podpísalo viac než sto krajín sveta.
Izrael ani Irán však medzi signatárov nepatria. Obe krajiny boli v minulosti obviňované z používania podobných zbraní počas vojenských operácií. Niektoré ľudskoprávne organizácie upozorňujú, že ich nasadenie v obývaných oblastiach môže byť v rozpore so základnými princípmi medzinárodného humanitárneho práva, najmä s pravidlami rozlišovania medzi vojenskými a civilnými cieľmi.
Organizácia Amnesty International už v roku 2025 označila použitie kazetovej munície v podobných situáciách za potenciálny vojnový zločin. Kritici argumentujú najmä tým, že tieto zbrane majú nepredvídateľné následky pre civilné obyvateľstvo a môžu zanechať smrteľné dedičstvo ešte roky po skončení konfliktu.
FAQ o kazetovej munícii
- Ako funguje?
Kazetová munícia je špecifický typ zbrane, ktorého hlavica alebo bomba neobsahuje jednu veľkú nálož, ale desiatky až stovky menších submunícií. Tie sa po otvorení hlavice rozptýlia vo vzduchu nad cieľovou oblasťou a dopadnú na zem v širokom priestore. Princíp spočíva v pokrytí veľkej plochy množstvom menších výbuchov, čo z nej robí zbraň určenú najmä proti rozptýleným cieľom, napríklad vojenským jednotkám, technike alebo letiskám.
- Prečo je považovaná za kontroverznú?
Najväčší problém predstavuje takzvaná miera zlyhania submunície. Časť nej po dopade nevybuchne a zostáva v teréne ako nevybuchnutá munícia. V praxi to znamená, že sa môžu správať podobne ako nášľapné míny a ohrozovať civilistov ešte mesiace alebo roky po skončení bojov. Historické skúsenosti z konfliktov napríklad v Laose, Iraku či Libanone ukazujú, že práve nevybuchnuté submunície spôsobujú veľké množstvo civilných obetí.
- Kde sa v minulosti používala najčastejšie?
Tento typ zbraní sa objavoval v mnohých konfliktoch druhej polovice 20. storočia aj v novšej histórii. Masovo bola nasadená počas vojny vo Vietname, neskôr v konfliktoch na Balkáne v 90. rokoch, v Iraku či v Sýrii. Humanitárne organizácie upozorňujú, že práve v týchto regiónoch sa dodnes nachádzajú tisíce nevybuchnutých submunícií, ktoré komplikujú návrat civilistov a rekonštrukciu zničených oblastí. V niektorých krajinách trvá odstraňovanie takýchto zvyškov vojny celé desaťročia.
- Koľko krajín má kazetovú muníciu vo výzbroji?
Podľa organizácií monitorujúcich tento typ zbraní vlastnia kazetovú muníciu desiatky štátov. Dohovor o kazetovej munícii z roku 2008 podpísalo viac než 110 krajín a mnohé z nich už svoje zásoby zničili. Napriek tomu však medzi štátmi, ktoré dohodu neratifikovali, figurujú aj významné vojenské mocnosti.
Medzi krajiny, ktoré nie sú súčasťou dohovoru, patria napríklad Spojené štáty, Rusko, Čína, India, Pakistan, Izrael či Irán. Práve tieto štáty disponujú jednými z najväčších arzenálov kazetovej munície na svete, čo znamená, že tento typ zbraní pravdepodobne zostane súčasťou moderných konfliktov aj v nasledujúcich rokoch.
Čítajte viac z kategórie: Novinky
Ďakujeme, že čítaš Fontech. V prípade, že máš postreh alebo si našiel v článku chybu, napíš nám na redakcia@fontech.sk.
Teraz čítajú

Fantasy hit sa vracia vo veľkom. Nová séria sľubuje vojnu a zásadný zlom

Vedci spochybnili jednu z najznámejších teórií o vzniku života. Rozhodlo 100 000 simulácií

Potvrdené. Votrelec dostane nový film, na palube je aj Ridley Scott. Diváci však chcú niečo iné

Číňania sa blížia k svätému grálu elektromobility. Nové batérie majú byť takmer 2-krát výkonnejšie

V areáli, kde vyrábali materiál pre jadrové bomby, vypukol požiar. Hlásia možný únik radiácie
NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP
PREMIUMHypotéky 2027: Splátka môže narásť až o 2 000 eur. Odborník radí 5 krokov, ako sa pripraviť
PREMIUMNa najlacnejší pohreb nestačí ani 1 000 eur. „Zosnulým nedávame topánky, mohli by za nami chodiť“ (ROZHOVOR)

Kilo jabĺk už od 30 centov: Sady, kde sa samozber aktuálne oplatí najviac

Zabudni na rátanie kalórií: Jednoduchá zmena v stravovaní ti pomôže skrotiť hlad a vyhnúť sa výkyvom energie

Pivovar neďaleko Bratislavy dlhuje 863 000 eur a bojuje o prežitie. Majiteľ priznal, že samotné pivo už nestačí
- 24 hod
- 48 hod
- 7 dní
-
- Africký štát blízko Európy sa pripravuje na vojnu. Do zbraní nalejú miliardy, analytici sa chytajú za hlavy
- Spojenec Slovenska predviedol ničivú silu na mori. Rakety zasiahli fregatu, torpédo ju poslalo ku dnu
- Rusko oživuje jadrové monštrum zo studenej vojny. Legendárny bombardér prešiel veľkou zmenou
- Západ nič také nemá: „Spojenec“ Ruska nasadí laser na stíhačky, vrtuľníky aj drony. Oslepuje rakety
- Armáda chce nasadiť geneticky upravené superpsy. Zvládnuť majú aj najťažšie misie
-
- Vedci vytvorili motor, aký svet ešte nevidel. 2000-ročný vynález zvýšil elektrický prúd až 100-násobne
- Nemci riešia bezpečnostnú nočnú moru elektromobilov. Po Volkswagene zasiahla aj Audi
- Nové sci-fi konečne dorazilo online. Stojí za ním tvorca Gladiátora
- Vodiči sú proti nim bezradní. Nové radary rozdávajú pokuty za niečo, čo by ti nikdy nenapadlo
- Do Európy prišli e-biky s pohonom DJI. „SUV na dvoch kolesách“ má len 22,6 kg a extrémnych 125 Nm
-
- Vedci vytvorili motor, aký svet ešte nevidel. 2000-ročný vynález zvýšil elektrický prúd až 100-násobne
- Vodič išiel 81 km/h a prišiel o vodičák. Narazil na nekompromisné pravidlo
- Nepočuli motor ani žiadny zvuk. Čierny trojuholník s rýchlosťou 2 900 km/h zaskočil celý svet
- Nemci riešia bezpečnostnú nočnú moru elektromobilov. Po Volkswagene zasiahla aj Audi
- Nové sci-fi konečne dorazilo online. Stojí za ním tvorca Gladiátora
Volkswagen prepustí až 100-tisíc ľudí. Z Nemecka napriek tomu zazneli prekvapivé slová
Európa čakala veľký solárny prepad. Zatmenie ukázalo, prečo veľké číslo pre Slovensko neplatilo
Výrobcom počítačov a mobilov končí obľúbený trik. EÚ prísne skoncuje s falošnou ekológiou
Má stáť zelená energia 120 eur za MWh? ÚRSO označil zelenú energiu za drahý omyl, pravda je iná
Európa chcela odstrihnúť Putina, deje sa však opak. Dovoz ruského LNG prudko vzrástol
USA chystajú vesmírny štít za 160 miliárd eur. Prvý ostrý zásah príde v roku 2029
Mochovce dosiahli kľúčový míľnik. Štvrtý blok už rozbehol jadrovú reakciu
NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP
PREMIUMHypotéky 2027: Splátka môže narásť až o 2 000 eur. Odborník radí 5 krokov, ako sa pripraviť
PREMIUMNa najlacnejší pohreb nestačí ani 1 000 eur. „Zosnulým nedávame topánky, mohli by za nami chodiť“ (ROZHOVOR)

Kilo jabĺk už od 30 centov: Sady, kde sa samozber aktuálne oplatí najviac

Zabudni na rátanie kalórií: Jednoduchá zmena v stravovaní ti pomôže skrotiť hlad a vyhnúť sa výkyvom energie

