Stopy na zdraví sú však exaktné

Na rozdiel od úspory energie, v otázke nepriaznivého dopadu zmeny na letný čas sa viaceré relevantné štúdie zhodujú. Azda najcitovanejšie stanovisko pochádza od vedcov Americkej akadémie spánkovej medicíny (AASM), ktorá v roku 2020 vyzvala na zrušenie letného času.

Podľa nich, je štandardný čas vo väčšom súlade s denným rytmom vnútorných hodín tela. Stanovisko tiež uvádza dôkazy o zvýšenom riziku nehôd motorových vozidiel – v prvých dňoch po prechode na letný čas sa úmrtnosť v cestnej premávke zvýšila až o šesť percent, čo rozhodne nie je zanedbateľné číslo.

Ďalšími nežiadúcimi následkami zmeny času sú kardiovaskulárne príhody, poruchy nálad a narušenie spánkového režimu.

Prechod na letný čas tak môže mať významné dôsledky na zdravie a každodennú rutinu jednotlivcov. Keďže jeho prvotný úmysel – úspora elektrickej energie je už v súčasnosti naozaj zanedbateľné, otázka konsenzu medzi štátmi EÚ sa doslova pýta.

Freepik

Prierez dejinami

Letný čas je charakteristickým znakom industrializovaných spoločností. Od približne 18. storočia sa téma zmeny času riešila na pravidelnej báze. Ľudia totiž uvažovali, ako efektívne využiť slnečné lúče. No pravidelné zmeny času sa do praxe nastálo uviedli až o 2 storočia neskôr.

Energetická kríza v 70. rokoch 20. storočia vo väčšine Európy spôsobila striedanie času, ktoré dodržiavame dodnes. V Československu bol letný čas v súčasnej podobe zavedený v roku 1979.

Európsky parlament mal v nedávnej minulosti na stole návrh zákona o zrušení striedania času. Ten poslanci schváli v pomere hlasov 410 za, 192 proti a 51 zdržaných. K implementácii však stále nedošlo, keďže rokovania medzi členskými štátmi EÚ stroskotali. Téma by sa mala otvoriť znova až v roku 2026.