Zmena zimného času na letný je už za dverami, čo ponúka priestor na „každopolročné“ diskusie a kritiku striedania času. Hoci pred piatimi rokmi Európsky parlament schválil legislatívny návrh, ktorý mal od roku 2021 ukončiť prax sezónnych zmien času, nestalo sa tak. Tému si vzal na paškál portál montrealskej McGill Univerzity.

Ako to je s energiou?

Jedným z najstarších argumentov pre zmenu zimného času na letný je, že dokáže ušetriť náklady na energiu. Ale je to skutočne tak? V posledných desaťročiach bolo uskutočnených množstvo štúdií, ktoré mali protichodné výsledky.

Zrejme najčastejšie citovaným výskumom je správa amerického ministerstva energetiky z roku 2008. Jej výsledky hovoria o ušetrení zanedbateľných 0,02 % elektrickej energie v dôsledku striedania času.

V roku 2018 vypracovali českí vedci prvú metaanalýzu svojho druhu uverejnenú v periodiku Energy Journal. Zozbierali 162 odhadov zo 44 štúdií a dospeli k záveru, že priemerný odhad naznačuje len mierne úspory elektrickej energie. Ide o zanedbateľných 0,34 % úspor počas dní, keď platí letný čas.

Freepik

Iný kraj, iné úspory

Autori metaanalýzy upozornili na rôznu metodológiu v rámci realizácie týchto štúdií, takže v skutočnosti ide naozaj o približnú číselnú hodnotu. Iné štúdie sa však zamerali na dopad letného času v rámci toho daného regiónu, ktorý skúmali.

Ich výsledky sú však rôzne – niektoré tvrdia, že letný čas šetrí energiu, o čosi viac výskumov ukazuje, že sa energia nešetrí. Štúdia Ontária z roku 2017 ukázala pokles spotreby elektriny o 1,5 %; výskum Veľkej Británie z roku 2010 zistil 0,3 % zníženie dennej spotreby energie.

Do tejto skupiny s pozitívnymi, aj keď zanedbateľnými účinkami patrí aj štúdia zo Slovenska z roku 2020. V nej vedci zistili, že úspora elektriny na Slovensku sa v letnom čase blíži k európskemu priemeru a nepresiahne 0,5 % ročnej spotreby elektrickej energie.

Na opačnej strane stoja štúdie publikované v roku 1997 v Kansase a v roku 2011 o Indiane, ktoré zistili mierne zvýšenie spotreby energie počas letného času.