Klimatické zmeny už dávno nie sú len záležitosťou stúpajúcich teplôt alebo topiacich sa ľadovcov. Vedci čoraz častejšie odhaľujú, že ich dôsledky zasahujú do procesov, na ktoré by sme predtým ani nepomysleli.

Planéta, na ktorej žijeme, sa mení priamo pred našimi očami a každodenné javy, ktoré považujeme za samozrejmé, už nie sú rovnaké ako kedysi. Jedno z najprekvapivejších zistení posledného obdobia sa pritom týka niečoho tak základného, ako je dĺžka jedného dňa.

Deň sa predlžuje, môže za to ľudstvo

Výskumníci z Viedenskej univerzity a ETH Zürich zistili, že pozemské dni sa pomaly predlžujú a za týmto javom stojí ľudský zásah. Topenie ľadovcov a polárnych ľadových pokrývok, ktoré je priamym dôsledkom globálneho otepľovania, spôsobuje presun obrovského množstva vody z pólov smerom k rovníku.

Keď sa táto voda dostane do oceánov, prerozdelí sa hmota po povrchu Zeme nerovnomerne, čo ovplyvní rýchlosť, akou sa planéta otáča okolo svojej osi. Vedci tento jav vysvetľujú na príklade krasokorčuliara. Keď korčuliar pritiahne ruky k telu, roztočí sa rýchlejšie. Keď ich naopak roztiahne do strán, jeho rotácia sa spomalí.

Presne to isté sa deje so Zemou. Keď sa ľadová hmota z pólov topí a voda sa presúva bližšie k rovníku, planéta sa akoby „roztiahne“ v strednej časti a jej otáčanie sa spomalí. Výsledkom je, že každý deň je o niečo dlhší, aj keď ide o zmenu, ktorú bežnými zmyslami nedokážeš vnímať.

Podľa štúdie publikovanej v odbornom časopise Journal of Geophysical Research: Solid Earth sa dni v súčasnosti predlžujú tempom 1,33 milisekúnd za storočie. Toto číslo môže znieť zanedbateľne v porovnaní s celkovými 86 400 sekundami, ktoré deň trvá, no v skutočnosti ide o zmenu, ktorá nemá za posledných 3,6 milióna rokov obdobu.

Výskumný tím dospel k tomuto záveru analýzou fosílií mikroskopických morských organizmov, takzvaných dierkavcov, ktoré sa zachovali v morských sedimentoch a fungujú ako spoľahlivý záznam klimatickej histórie Zeme.

Gemini

Aby vedci mohli porovnať súčasný stav s minulosťou, museli vyvinúť špeciálny model umelej inteligencie schopný pracovať s neistotami v paleoklimatických dátach. Tento prístup im umožnil sledovať zmeny hladiny morí a z nich odvodiť, ako sa v priebehu miliónov rokov menil čas jedného dňa.

Výsledky ukázali, že tempo, akým sa deň dnes predlžuje, nemá v histórii výskumov obdobu, s výnimkou ojedinelých klimatických udalostí spred zhruba dvoch miliónov rokov, keď ľadovce rástli alebo sa rozpadali mimoriadne rýchlo.

Ďalšie faktory ovplyvňujúce dĺžku dňa

Dĺžku dňa na Zemi ovplyvňuje aj gravitačné pôsobenie Mesiaca, ktoré prostredníctvom takzvaného prílivového trenia dlhodobo spomaľuje rotáciu planéty tempom 2,4 milisekúnd za storočie.

Ak však bude súčasný trend pokračovať a topenie ľadovcov sa ešte zrýchli, pesimistickejšie scenáre počítajú s predlžovaním dní o 2,62 milisekúnd za storočie. To by znamenalo, že vplyv klimatických zmien na dĺžku dňa by koncom storočia po prvý raz v histórii prekonal vplyv Mesiaca.

Hoci sa zdá, že niekoľko milisekúnd navyše na dĺžke dňa nemôže mať praktické dôsledky, opak je pravdou. Navigačné systémy GPS, satelitné technológie a vedecké prístroje na meranie času pracujú s extrémnou presnosťou a aj takto drobné odchýlky v rotácii Zeme môžu spôsobiť ich nepresnosti.

Výskumníci preto upozorňujú, že toto zistenie nie je len vedeckou kuriozitou. Je to ďalší konkrétny dôkaz toho, že človek je schopný meniť základné fyzikálne charakteristiky celej planéty a to aj v negatívnom zmysle.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia