Umelá inteligencia mení trh práce rýchlejšie, než si väčšina z nás dokáže predstaviť. Nová analýza od výskumníkov Microsoftu ukazuje, že práve ľudia s pohodlnými kancelárskymi pozíciami patria medzi tých najviac ohrozených. A podľa dát sa zdá, že AI si už teraz razí cestu tam, kde vládne pero, počítač a klávesnica – nie lopata.

Ako píše portál Futurism, tím výskumníkov analyzoval viac ako 200-tisíc anonymizovaných rozhovorov medzi používateľmi a nástrojom Microsoft Bing Copilot, aby zistil, ktoré povolania najviac využívajú generatívnu AI a aký úspech pri tom majú. Na základe toho vytvorili tzv. AI applicability score, skóre, ktoré určuje, nakoľko je konkrétne povolanie zraniteľné voči automatizácii.

Výsledky hovoria jasne – profesie, ktoré stoja na práci s informáciami, písaní, komunikácii alebo poradenstve, sú v prvej línii. Najohrozenejší sú prekladatelia, historici, predajcovia, autori, spisovatelia či pracovníci zákazníckych služieb. Naopak, najväčší pokoj môžu mať ľudia, ktorí robia manuálne a fyzicky náročné práce. Medzi tými najmenej ohrozenými sú operátori ťažkých strojov, čističi, maséri, strechári či umývači riadu.

Zjednodušene povedané, čím viac je tvoja práca o sedení pred monitorom, tým vyššia je šanca, že ťa v nej čoskoro zastúpi chatbot.

Autori však upozorňujú, že výsledky treba brať s rezervou. Microsoft ako jeden z najväčších investorov v AI priemysle má prirodzene záujem ukázať svoje technológie v čo najlepšom svetle. Navyše, samotní vedci pripomínajú, že ich dáta neznamenajú, že AI už dnes dokáže plne vykonávať všetky úlohy daného povolania. Vo väčšine prípadov ide len o podporu niektorých činností – napríklad písania textov, vyhľadávania informácií či komunikácie so zákazníkmi.

Pixabay/Unsplash

Zaujímavé je, že medzi najviac „nahraditeľné“ povolania sa dostali aj historici, politológovia či autori. A to napriek tomu, že ide o profesie, ktoré si vyžadujú značnú mieru ľudskej intuície, schopnosti interpretovať neúplné informácie a pracovať s kontextom – niečo, čo dnešné modely stále zvládajú len veľmi obmedzene.

Autori štúdie upozorňujú aj na to, že z ich dát sa nedajú odhadnúť širšie ekonomické dôsledky. Automatizácia totiž nemusí vždy znamenať úbytok pracovných miest. Ako príklad uvádzajú bankové automaty, ktoré síce zautomatizovali základné činnosti pokladníkov, no zároveň viedli k rozšíreniu pobočiek a k vytváraniu nových pozícií zameraných na zákaznícky servis.

Podľa výskumníka Microsoftu Kirana Tomlinsona cieľom štúdie nie je strašiť zamestnancov, ale ukázať, ktoré časti pracovných procesov sa dajú efektívne doplniť AI nástrojmi. „Naše dáta ukazujú, že AI podporuje množstvo úloh, najmä tých, ktoré zahŕňajú výskum, písanie a komunikáciu, ale zatiaľ neexistuje dôkaz, že by dokázala plne vykonávať akékoľvek povolanie,“ vysvetlil.

Napriek tomu sa nedá prehliadnuť, že v niektorých odvetviach už prichádzajú konkrétne zmeny. CEO-ovia otvorene priznávajú, že vďaka AI znižujú počty zamestnancov. „Sám som prepustil ľudí kvôli umelej inteligencii,“ priznal pre Gizmodo Elijah Clark, ktorý radí firmám, ako AI nasadiť do praxe.

Nie všetci však vidia budúcnosť čierno-bielo. Samotný šéf OpenAI Sam Altman nedávno povedal, že AI síce zničí celé kategórie pracovných miest, no zároveň vytvorí nové, ktoré dnes ešte nepoznáme. Problém je, že na túto transformáciu nie sú pripravení ani zamestnanci, ani štáty.

Microsoft vo svojej správe uzatvára, že dnešné výsledky sú len momentkou v čase. Technológia sa neustále vyvíja a s ňou aj povaha práce. A hoci je zrejmé, že umelá inteligencia zásadne mení spôsob, akým pracujeme, nie je isté, či to napokon bude evolúcia – alebo revolúcia.

Čítajte viac z kategórie: Cyber