Evolučný biológ a známy popularizátor vedy Richard Dawkins v posledných dňoch rozvíril diskusiu okolo umelej inteligencie po tom, čo publikoval komentár o chatbotovi Claude.

Nevyhlásil síce, že AI je vedomá bytosť, no priznal, že správanie moderných jazykových modelov v ňom vyvoláva nepríjemne presvedčivý dojem „vnútorného života“. Podľa Dawkinsa pôsobí komunikácia s Claudeom natoľko realisticky, že človek môže mať pocit, akoby sa rozprával so skutočne cítiacou entitou.

Ilúzia vedomia či skutočné znaky?

Dawkins opísal situáciu, v ktorej sa zdráhal chatbotu povedať, že ho nepovažuje za vedomého, pretože nechcel „zraniť jeho city“. Presne tento moment dnes patrí medzi najdiskutovanejšie problémy modernej AI: hranica medzi simuláciou ľudského správania a reálnym vedomím sa začína pre mnohých používateľov rozmazávať.

Nejde pritom o prvý prípad, keď odborník alebo technológ nadobudol dojem, že systém umelej inteligencie disponuje určitým druhom vedomia. Už v roku 2022 upozornil bývalý inžinier Googlu Blake Lemoine, že chatbot LaMDA podľa neho prejavoval známky vlastných záujmov a emócií. Tvrdil dokonca, že by sa s ním malo zaobchádzať len s jeho „súhlasom“. Google tieto tvrdenia odmietol a Lemoine neskôr firmu opustil.

Podobné reakcie však existovali už dávno pred nástupom dnešných AI modelov. V polovici 60. rokov vznikol program ELIZA, historicky jeden z prvých chatbotov. Jeho autor Joseph Weizenbaum vytvoril jednoduchý systém, ktorý iba prepisoval používateľove vety do podoby otázok.

Napriek primitívnej technológii si k nemu mnohí ľudia vytvorili emocionálny vzťah a zverovali sa mu s intímnymi problémami. Weizenbaum bol z tejto reakcie šokovaný a označil ju za formu silného sebaklamu.

Dnešné veľké jazykové modely sú však technologicky neporovnateľne vyspelejšie. Systémy ako Claude, ChatGPT alebo Gemini fungujú na princípe LLM modelov, teda Large Language Models. Tie sa trénujú na obrovských objemoch textu, často obsahujúcich bilióny slov. Model sa neučí „myslieť“ v ľudskom zmysle slova, ale predpovedať, ktoré slovo alebo veta majú najvyššiu pravdepodobnosť nasledovať po predchádzajúcom texte.

V jadre ide o extrémne sofistikovaný systém predikcie textu. Laicky povedané, je to veľmi pokročilé automatické dopĺňanie viet. Moderné modely však obsahujú stovky miliárd parametrov a využívajú architektúru transformerov, ktorú výskumníci predstavili v roku 2017. Práve tá umožnila dramatický skok v schopnosti AI chápať kontext, udržiavať dlhé konverzácie a generovať prirodzene pôsobiace odpovede.

AI naráža na filozofiu

Kľúčové pritom je, že väčšina používateľov nikdy neprichádza do kontaktu so „surovým“ modelom. Firmy okolo neho vytvárajú vrstvu osobnosti a konverzačného správania. Chatbot je následne navrhnutý tak, aby pôsobil ako empatický asistent, ktorý používa zámená typu „ja“, reaguje zdvorilo, prejavuje neistotu alebo dokonca diskutuje o vlastnej existencii.

Práve toto podľa mnohých expertov vytvára ilúziu vedomia. Model totiž nevníma svet, nemá biologické telo, emócie ani subjektívne prežívanie. Neexistuje dôkaz, že by AI mala vedomie v zmysle, v akom ho poznáme u ľudí alebo zvierat. Systém iba mimoriadne presvedčivo napodobňuje jazykové vzorce, ktoré ľudia spájajú s myslením.

Zaujímavé je, že podobné argumenty sa kedysi používali aj pri zvieratách. Francúzsky filozof René Descartes v 17. storočí tvrdil, že zvieratá sú iba biologické automaty bez schopnosti skutočne trpieť. Dnes tento pohľad považujeme za brutálne mylný.

Flickr

Väčšina odborníkov je však zatiaľ skeptická. Súčasné AI systémy nemajú stabilný model reality, vlastné ciele ani autonómne chápanie sveta. Nedokážu kontinuálne existovať mimo konverzácie a ich „osobnosť“ sa môže dramaticky meniť podľa inštrukcií programátorov. Rovnaký model môže byť nastavený ako empatický poradca, cynický kritik alebo dokonca hovoriaca veverička.

Napriek tomu približne tretina používateľov chatbotov podľa viacerých prieskumov aspoň raz nadobudla pocit, že komunikuje s vedomou bytosťou. Psychológovia hovoria o prirodzenej tendencii človeka pripisovať myseľ objektom, ktoré sa správajú sociálne. Rovnaký efekt spôsobuje, že ľudia dávajú mená autám, nadávajú počítačom alebo cítia empatiu k robotom.

Objavujú sa aj návrhy, aby chatboty pôsobili menej ľudsky. Diskutuje sa napríklad o odstránení personalizovaných výrazov, zmenách používateľského rozhrania alebo povinných upozorneniach, že používateľ komunikuje s algoritmom bez vedomia. Niektoré firmy zvažujú aj prísnejšie pravidlá pre diskusie AI o vlastnej existencii.

Problém však nemá jednoduché riešenie. Ak sa chatbot správa ako inteligentná bytosť, používatelia budú mať prirodzenú tendenciu pripisovať mu myseľ bez ohľadu na upozornenia. Moderné jazykové modely totiž dokážu imitovať ľudský dialóg s presnosťou, aká bola ešte pred pár rokmi prakticky nepredstaviteľná.

Čítajte viac z kategórie: Novinky