Umelá inteligencia sa čoraz výraznejšie presadzuje aj v oblastiach, kde by sme si to ešte pred pár rokmi vedeli predstaviť len ťažko. Po generovaní textov, obrázkov či programovaní sa teraz dostáva aj do zdravotníctva, kde môže v budúcnosti pomáhať pri rozhodovaní o živote a smrti.

A hoci predstava, že ti diagnózu stanoví algoritmus namiesto človeka, môže znieť zvláštne, pri pohľade na naše preťažené pohotovosti a vyčerpaný personál by mnohí Slováci možno dali prednosť pokojnej AI pred nervóznou atmosférou čakární.

Bude nás diagnostikovať na pohotovosti AI?

Najnovšie to potvrdila aj štúdia vedcov z Harvard Medical School publikovaná v prestížnom časopise Science. Výskumníci porovnávali schopnosti umelej inteligencie a lekárov pri diagnostike pacientov na urgentnom príjme. Pokročilý AI model OpenAI o1 dosiahol pri určovaní diagnóz vyššiu úspešnosť než dvojica skúsených lekárov.

Výskum prebiehal na základe reálnych údajov z urgentného príjmu bostonskej nemocnice. Umelá inteligencia aj lekári dostali rovnaké informácie o pacientoch vrátane základných zdravotných údajov a stručného popisu symptómov.

AI následne dokázala správne alebo veľmi presne určiť diagnózu v približne 67 percentách prípadov, zatiaľ čo lekári dosiahli úspešnosť okolo 50 až 55 percent.

Výhodou AI bolo najmä rýchle spracovanie obmedzeného množstva informácií. Práve urgentné príjmy totiž často fungujú pod veľkým časovým tlakom a lekári musia rozhodovať v priebehu niekoľkých minút.

Výskumníci upozorňujú, že moderné jazykové modely dokážu analyzovať obrovské množstvo medicínskych poznatkov naraz a efektívne ich porovnávať s aktuálnym stavom pacienta.

Keď vedci umelej inteligencii poskytli detailnejšie informácie o pacientoch, úspešnosť systému vzrástla až na približne 82 percent. Lekári v rovnakom teste dosahovali približne 70 až 79 percent.

eXeX

Výsledky podľa odborníkov ukazujú, že AI už dnes dosahuje úroveň, ktorá môže výrazne pomáhať pri klinickom rozhodovaní. To však neznamená, že by umelá inteligencia mala lekárov nahradiť.

Samotní autori štúdie zdôrazňujú, že systém pracoval iba s textovými údajmi a nedokáže vnímať emócie pacienta, jeho správanie či ďalšie vizuálne signály, ktoré sú pri medicíne často rozhodujúce. AI tak zatiaľ funguje skôr ako veľmi pokročilý asistent alebo druhý názor.

Odborníci zároveň upozorňujú aj na riziká. Ak by lekári začali umelej inteligencii dôverovať príliš nekriticky, mohlo by to viesť k chybám alebo prehliadnutiu dôležitých detailov. Zdravotníctvo je navyše mimoriadne citlivá oblasť, kde každé rozhodnutie môže mať vážne následky.

Aj napriek tomu ide o významný míľnik. Umelá inteligencia sa totiž postupne mení z jednoduchého nástroja na systém schopný komplexného klinického uvažovania.

Ak sa podobné výsledky potvrdia aj v ďalších testoch, AI môže v budúcnosti pomáhať nemocniciam zvládať preťaženie urgentných príjmov, urýchliť diagnostiku a znížiť počet chýb pri rozhodovaní.

Čítajte viac z kategórie: Novinky