Dlhodobý problém Slovenska je v oblasti vedy výrazné podfinancovanie, čo sa nepriaznivo prejavuje aj v odchode vedcov do zahraničia, čím si ako krajina len a len škodíme. Bohužiaľ, podmienky na výskum tu nie sú úplne ideálne a tak sa niet poriadne ani čomu čudovať. Vláda sa síce snaží vedcov prilákať späť na Slovensko, no povedzme si na rovinu – kvôli peniazom a perfektnému prostrediu na výskum sa tí ľudia naozaj nevrátia. 

Financovanie vedy sa môže diať rôznymi spôsobmi. Prispievať môže štát, Európska únia či v neposlednom rade súkromný sektor. Najvýznamnejšiu úlohu tu však zastáva samotná krajina, nakoľko tá disponuje rôznymi vedeckými ústavmi a strediskami na štátnej úrovni. Všetky výskumy či objavy sú pod záštitou danej krajiny, rovnako tak aj úspechy, ktoré vo svete dosahujú.

TASR

Predpoklad je taký, že výdavky na vedu a výskum by sa mali z roka na rok postupne zvyšovať, no situácia je momentálne taká, že po miernom stúpaní nastalo ich výrazné zníženie.  Zaostávame tak nielen za priemerom EÚ, ale aj za našimi bezprostrednými susedmi.

Podpriemerné ukazovatele

V rámci tohto článku sme sa rozhodli poukázať na tri rôzne ukazovatele, ktoré úplne vystihujú financovanie vedy na Slovensku. Údaje pochádzajú z Eurostatu a vypracoval ich Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky. Aktuálne informácie nie sú ešte dostupné, preto budeme vychádzať z údajov z Analytickej správy o systéme financovania výskumu a vývoja z verejných zdrojov v SR.

Celkový objem výdavkov od roku 2007 postupne stúpal, pričom v roku 2015 dosiahol vrchol (1,18 % HDP), no hneď o rok nato klesli výdavky na vedu a výskum (VaV) len na 0,79 % HDP Slovenska (v roku 2017 0,88 % HDP). Priemer EÚ je pritom na úrovni 1,54 % HDP, k čomu sa Slovensko nepriblížilo za celú dobu samostatnosti. Susedné Rakúsko je v tomto smere príkladom aj pre iné krajiny a do VaV investuje vyše troch percent HDP krajiny.

Zaujímavým ukazovateľom je tiež graf, ktorý ukazuje, akou sumou sa každý z nás podieľa na financovaní VaV na Slovensku (pri prepočítaní objemu peňazí vyčlenených na dotáciu VaV a počtom obyvateľov). Každý jeden obyvateľ tak v priemere prispeje 118,1 € ročne, pričom aj v tomto prípade patríme na chvost spomedzi krajín EÚ. Priemer EÚ však oveľa vyšší. Tu je však potrebné zohľadniť fakt, že každá krajina má iné HDP a rozdielny počet obyvateľov, pričom tieto dva parametre nie sú medzi sebou priamo úmerné.

Slovensko je tiež krajinou s jedným z najmenších počtov podaných patentov v prepočte na počet obyvateľov. Spomedzi krajín EÚ je za Slovenskom už len Chorvátsko, Cyprus, Litva a Bulharsko. Tento ukazovateľ už dlhodobo stagnuje a situácia nie je lepšia ani pri prepočte na HDP krajiny, kde Slovensko má v priemere 4x menej patentov, ako je priemer krajín EÚ a je druhé najhoršie. O to smutnejší je fakt, že v celom sledovanom období (od 2007 pozn. autora) je tento stav bez známok zlepšovania, čo potvrdzuje aj Správa o Slovensku, ktorú vo februári tohto roka publikovala Európska komisia.

Nehovoriac aj o ďalších štatistikách, ktoré ukazujú slabú konkurencieschopnosť Slovenska v rámci krajín EÚ. Všetko to pritom zlyháva v samotnom začiatku – pri financovaní. Málo peňazí v sektore neumožňuje vykonávať prácu tak, aby sme sa mohli porovnávať s lídrami EÚ či len s našimi susedmi V4. Takýmto prístupom prichádza naša krajina aj o možnosť získavania patentov a čo je najhoršie, tak tí najlepší odborníci odchádzajú do zahraničia, kde majú v porovnaní so Slovenskom „na ružiach ustlané“.

Slovensko a Cern

Nie je tomu tak dávno, čo Slovenskom preletela správa o tom, že Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR nezaplatilo poplatok výskumnému centru CERN, ktorý bol tento rok stanovený na sumu 6 miliónov eur. Zaplatená bola len polovica a ak by na tento stav neupozornila SAV, možno by sa tento rok zvyšná časť ani nedoplatila. Po tlaku na ministerku Lubyovú bola prisľúbená náprava a do konca roka by táto čiastka mala byť uhradená.

CERN

Slovensko je členom CERN-u od roku 1993 a toto výskumné stredisko je to najväčšie, aké na výskum časticovej fyziky existuje. Pracuje tu aj niekoľko Slovákov, pričom v súčasnosti ich je tam okolo dvadsiatky. Ak by sme sa ako krajina nakoniec rozhodli členský poplatok nezaplatiť, okrem medzinárodnej hanby by nám bol odoprený aj prístup k technológiám a patentom, ktoré majú omnoho vyššiu hodnotu, než je výška nášho ročného členstva.

Zopár zaujímavostí ku káve

• Na základe prieskumu To Dá Rozum, až 82 % opýtaných ostáva v zahraničí z dôvodu vyššej úrovne vedeckej činnosti (prieskumu sa zúčastnilo 192 akademikov)
• 43 % z nich nevidí dôvod k tomu aby sa vrátili na Slovensko 
• 19 % respondentov odchádzalo na zahraničné štúdium s vedomím, že sa nevrátia na Slovensko 
• len 25 % opýtaných  sa plánuje vrátiť
• priemerný plat vo vede a výskume na Slovensku nedosahuje ani 1000 €, v zahraničí je to aj 3 – 4 násobok
• SAV v súčasnosti zamestnáva 131 ľudí 
• Väčšina slovenských vedcov sú zamestnancami univerzít 

Čítajte viac z kategórie: Novinky