To, že plug-in hybridy nie sú tak ekologické, ako by sa mohlo podľa ich papierových údajov zdať, nie je žiadna novinka. Veď už pred dvomi rokmi sa ukázalo, že v skutočnosti plug-in hybridy emitujú o takmer 90 % viac emisií, než uvádzajú automobilky.

Podľa štúdie publikovanej na webe Transport and Environment však plug-in hybridné vozidlá v niektorých prípadoch produkujú vyššie emisie až o 800 % oproti svojim udávaným hodnotám.

Umelé znižovanie emisií

Štúdia porovnáva plug-in hybridy BMW X5, Volvo XC60 a Mitsubishi Outlander. Aj v prípade, že majú všetky tri modely plne nabitú batériu, produkujú až o 28-89 % vyššie emisie, než udáva výrobca.

V prípade jazdy s vybitou batériou je to od 300 do 800 % viac a v režime dobíjania batérie pomocou spaľovacieho motora je to až 12-krát viac oproti papierovým hodnotám.

Dôvod, prečo tieto autá pri nesprávnom používaní produkujú toľkonásobne viac CO2, je jednoduchý. Plug-in hybrid neustále so sebou vláči batériu s hmotnosťou niekoľko desiatok až stoviek kilogramov.

Ak je táto batéria vybitá, ide prakticky o „mŕtvu váhu“ a tým pádom dostáva spaľovací motor viac zabrať, čo logicky vyústi do vyššej spotreby paliva a tým pádom aj do vyššej produkcie emisií.

Koniec zavádzaniu

Ako uvádza Transport & Environment, nové pravidlá pre výpočet produkcie emisií plug-in hybridov majú oveľa realistickejšie odrážať skutočnosť. Nabíjateľné hybridy totiž až príliš často jazdia s vybitou batériou a stará metóda absolútne neodrážala to, koľko CO2 vypúšťajú pri svojej prevádzke do ovzdušia.

Európska únia tak od roku 2025 výrazne zníži podiel hodnoty jazdy v elektrickom režime, s ktorým sa kalkuluje pri výpočte emisií a od roku 2027 bude počítať so skutočnými hodnotami získanými z reálnej prevádzky.

Nové autá sú už povinne vybavené takzvaným „meračom spotreby paliva“, takže bude veľmi jednoduché určiť, koľko kilometrov najazdí plug-in hybrid na elektrinu a koľko na benzín či naftu.

Chyba je v automobilkách

Anna Krajinska, emisná inžinierka v T&E, povedala, že automobilky zvaľujú vinu na motoristov, ktorí podľa nich nejazdia s plug-in hybridmi správne. Nabíjateľné hybridy vo vlastníctve fyzických osôb totiž majú v priemere až trikrát vyššiu produkciu C02 než uvádza výrobca. Pri firemných plug-in hybridoch je to až päťkrát viac.

Problém je ale v skutočnosti vo výrobcoch plug-in hybridov. Automobilky ich často vyrábajú nepoužiteľné v reálnom svete. Auto vybavia malou batériou, slabým elektromotorom a pomalým nabíjaním. Potom je jasné, že motoristi nebudú využívať elektrický pohon tak často, ako si automobilka predstavuje. Každodenné nabíjanie je totiž poriadne otravné.

Mercedes GLE plug-in hybrid, je na tom oveľa lepšie. Jeho vozidlá disponujú elektrickým dojazdom až do 100 km a vďaka rýchlemu nabíjaniu s výkonom 60 kW sa batéria nabije už do 30 minút.

Iné automobilky však ponúkajú aj plug-in hybridy s dojazdom ledva 50 km a pomalým AC nabíjaním, najčastejšie s výkonom 3,7 kW či 7,2 kW, kedy plné nabitie trvá aj tri hodiny.

Koniec zneužívania dotácií a bonusov

Plug-in hybridy by sa teda podľa Anny Krajinskej nemali považovať za ekologické vozidlá. Automobilky si aj týmito vozidlami umelo znižovali priemerné emisie svojej flotily aby sa vyhli pokutám a spotrebitelia mohli na nabíjateľné hybridy čerpať dotácie podobne ako na skutočne ekologické elektromobily.

Tomu ale bude koniec, minimálne teda zo strany výhod pre výrobcov. Tí tak budú musieť začať vyrábať skutočne ekologické plug-in hybridy, a to tak, že ich napríklad osadia väčšou batériou či rýchlejším nabíjaním.