Vedci sledujúci kométu 3I/ATLAS zaznamenali jav, ktorý prekvapil aj skúsených astronómov. Tento medzihviezdny objekt vypúšťa vodu „ako požiarny hydrant na plný výkon“, hoci sa nachádza ďaleko od Slnka, v oblasti, kde by sa ľad ešte nemal topiť. Objav publikovaný v časopise The Astrophysical Journal Letters odhaľuje nové súvislosti o pôvode vody, chemických prvkoch života a o tom, ako vznikajú planéty v iných hviezdnych systémoch.

Voda z iného sveta

Kométa 3I/ATLAS je len tretím medzihviezdnym objektom, ktorý preletel cez našu Slnečnú sústavu. Na rozdiel od komét z nášho systému nepochádza z Oortovho oblaku, ale z úplne inej hviezdy, z cudzieho planetárneho systému. Na tému upozornil portál LiveScience.

Pozorovania pomocou vesmírneho teleskopu Jamesa Webba (JWST) naznačili, že kométa má vysoký pomer oxidu uhličitého (CO₂) k vode (H₂O). Nová analýza však priniesla ešte prekvapivejšie zistenie, že kométa uvoľňuje obrovské množstvo vody, aj keď bola takmer trikrát ďalej od Slnka ako Zem, teda v priestore, kde teplo obvykle nestačí na odparovanie ľadu.

NASA-ov observatórium Neil Gehrels Swift zachytilo ultrafialový podpis plynu hydroxylu (OH), čo je produkt rozkladu vody slnečným žiarením. Z dát vyplynulo, že kométa uvoľňuje asi 40 kilogramov vody za sekundu, čo zodpovedá tlaku hasičskej hadice bežiacej na maximum.

D. Jewitt et al/NASA/Wikimedia

Staršia než naša Slnečná sústava

Podľa odhadov vedcov môže byť 3I/ATLAS až o 3 miliardy rokov staršia ako naša 4,6 miliardy rokov stará Slnečná sústava. Dáta z Hubbleovho teleskopu naznačujú, že má šírku približne 5,6 kilometra, čo z nej robí najväčší medzihviezdny objekt, aký bol doteraz pozorovaný.

Kométa sa pohybuje rýchlosťou viac než 210 000 km/h po takmer dokonale priamom a plochom obehu. Od svojho objavenia v júli 2025 ju sleduje viacero observatórií vrátane Gemini South v Čile, ktoré zachytilo úchvatné zábery jej chvosta.

„Keď z medzihviezdnej kométy detegujeme vodu alebo jej ultrafialový odraz, čítame v podstate odkaz z iného planetárneho systému,“ vysvetlil spoluautor štúdie Dennis Bodewits z Auburn University. „Ukazuje nám to, že základné stavebné kamene života nie sú unikátne pre našu sústavu, ale môžu byť rozšírené naprieč galaxiou.“

Vedci sa domnievajú, že voda sa mohla uvoľniť zo zrniek ľadu na povrchu jadra, ktoré sa prehriali slnečným svetlom. Tento proces naznačuje, že kométy z iných systémov môžu mať odlišnú vnútornú štruktúru a chemické zloženie než tie z nášho okolia.

Každá medzihviezdna kométa je iná

3I/ATLAS je po objektoch 1I/ʻOumuamua (2017) a 2I/Borisov (2019) len tretím potvrdeným medzihviezdnym návštevníkom. No všetky tri sa od seba dramaticky líšia:

• ʻOumuamua bola suchá, bez znakov plynov a svojím tvarom pripomínala cigaru.
• Borisov bol bohatý na oxid uhoľnatý a správal sa ako typická aktívna kométa.
• ATLAS teraz ukazuje extrémnu vodnú aktivitu v nečakaných podmienkach.

„Každá medzihviezdna kométa bola zatiaľ prekvapením,“ povedal hlavný autor štúdie Zexi Xing. „ʻOumuamua bola suchá, Borisov uhlíkový a teraz ATLAS vypúšťa vodu v momente, keď by ešte mala byť zamrznutá. Každá z nich prepísala to, čo sme si mysleli o vzniku planét a komét okolo hviezd.“

Objav vody v takejto vzdialenosti od Slnka je pre astronómov dôkazom, že voda a teda aj potenciál pre život môžu vznikať a pretrvávať v rôznych prostrediach naprieč galaxiou. Tým sa 3I/ATLAS stáva nielen vedeckou senzáciou, ale aj symbolom toho, ako spolupracujúce teleskopy NASA, ESA a univerzít posúvajú hranice nášho poznania.

Ak sa jej pozorovanie podarí udržať počas preletu popri Slnku, kométa by mohla poskytnúť najkomplexnejší pohľad na zloženie medzihviezdnych objektov v histórii astronómie a možno aj odpoveď na otázku, ako ďaleko siaha voda vo vesmíre.

Čítajte viac z kategórie: Novinky