Vedci neustále pátrajú po živote vo vesmíre. Svoj zrak pritom upriamujú najmä na planéty, ktoré sa nachádzajú v takzvanej „obývateľnej zóne“. Domnievajú sa totiž, že táto zóna predstavuje najväčšiu nádej na nájdenie mimozemského života.

Portál Phys upozornil na štúdiu publikovanú v Astronomical Journal zameranú na skúmanie planetárnej sústavy s názvom Trappist-1, ktorá ma vo svojej obývateľnej zóne tri planéty podobné Zemi.

Pátranie po nových exoplanétach neustále pokračuje

Skúmanie exoplanét pre vedcov nie je ničím novým, veď ich existenciu už v 18. storočí predpokladal Immanuel Kant. Prvú exoplanétu sa však podarilo objaviť až v roku 1992 a od tej doby vedci čoraz intenzívnejšie pátrajú po nových exoplanétach.

1. augustu 2020 potvrdili existenciu 4311 exoplanét v 3176 rozličných planetárnych sústavách, pričom v 703 sústavách našli astronómovia viac než jednu planétu. Ako vyzerá prvá fotografia dvoch exoplanét, ktoré obiehajú okolo hviezdy podobnej nášmu Slnku, si môžeš pozrieť na tomto odkaze.

Vedcov ženie vpred snaha nájsť planétu podobnú tej našej, na ktorej by mohol existovať život. Najväčšiu šancu nájsť ho majú pri exoplanétach nachádzajúcich sa v obývateľnej zóne – v oblasti, kde sú podmienky dostatočne priaznivé pre život.

NASA/JPL-Caltech

Vedci z UCR (University of California – Riverside) skúmali planetárnu sústavu Trappist-1, ktorú tvorí celkovo sedem exoplanét, pričom tri z nich sa nachádzajú v obývateľnej zóne. To vedcov zaujalo natoľko, že sa výskumom snažili zistiť, koľko planét môže mať hviezda v obývateľnej zóne, a prečo má naša hviezda iba jednu, informoval portál Independent.

Aby vedci dokázali zistiť, aký je maximálny počet planét v obývateľnej zóne, vytvorili model, prostredníctvom ktorého simulovali celý dej obiehania planét okolo hviezdy. Pomocou navrhnutého modelu tiež dokázali otestovať vzájomné pôsobenie gravitačných síl, ku ktorému dochádza medzi jednotlivými planétami.

Vedci objasnili, prečo naša slnečná sústava má iba jednu obývateľnú planétu

Výsledky, ktoré vedci dosiahli na základe uskutočnených simulácií poukazujú na to, že maximálny počet obývateľných planét v jednom planetárnom systéme je sedem. Nemenej dôležitým zistením je aj to, že hviezdy s podobnými rozmermi ako má Slnko môžu mať až šesť potencionálne obývateľných planét.

Podľa astrobiológa Kanea, ktorý celý výskum viedol, viac ako sedem planét v obývateľnej zóne v jednej planetárnej sústave nie je možné. Pri väčšom počte planét by totiž dochádzalo k vzájomnému destabilizovaniu obežných dráh a následným kolíziam medzi jednotlivými planétami.

Okrem toho sa vedcom podarilo objasniť, prečo má naša slnečná sústava iba jednu obývateľnú planétu aj napriek tomu, že by ich mohla mať až šesť. Problémom je vraj oválny pohyb planét a obrovská veľkosť Jupitera, ktorý svojou váhou a veľkosťou narúša obežné dráhy ostatných planét, v dôsledku čoho sa pohybujú po nepravidelnej oválnej dráhe, čo výrazne obmedzuje ich obývateľnosť.

Uvedené zistenia jednoznačne pomôžu vedcom rozpoznať, ktoré planetárne systémy sa v budúcnosti oplatí preskúmať pri hľadaní potencionálneho mimozemského života. Výsledky, ku ktorým vedecký tím dospel, by mohli využiť aj astronómovia, ktorí nedávno objavili nesmierne unikátnu exoplanétu podobnú Zemi. Tá sa od Zeme nachádza vo vzdialenosti vyše 24 722 svetelných rokov, čo z nej robí doteraz najvzdialenejšiu objavenú exoplanétu.

Pošli nám TIP na článok



Vesmír a veda