Kaspické more, ktoré je celosvetovo považované za najväčšie vnútrozemské jazero, čelí existenčnej kríze. Kým doteraz sa viedli debaty o tom, či za úbytkom hladiny stojí primárne klimatická zmena alebo prirodzená premenlivosť, nová štúdia publikovaná v časopise Earth’s Future, na ktorú upozornil portál Live Science, prináša jasnejšie vysvetlenie.

Odborníci využili dáta z pozemných staníc aj satelitné snímky, aby dokázali, že kľúčovým vinníkom je drastický pokles prítokov z riek. Hlavnú rolu tu zohráva rieka Volga, ktorá do Kaspického mora dodáva až 80 % celkového objemu vody. Jej prietok však v posledných desaťročiach dramaticky klesol.

Ľudská činnosť ako hlavný hybný motor

Podľa profesora Amira AghaKouchaka z Kalifornskej univerzity v Irvine, ktorý sa na výskume podieľal, zohráva klimatická zmena (nárast teplôt a odparovanie) len asi 30 % podiel na úbytku vody. Zvyšok je priamym dôsledkom ľudských aktivít v povodí riek, ktoré do mora ústia. Štáty v okolí jazera sa snažia budovať veľké priehrady pre hydroenergetiku a rozširujú zavlažovanie pre poľnohospodárske potreby, čo je v priamom konflikte so zachovaním hladiny mora.

Problémom je aj nedostatok transparentných dát o spotrebe vody, keďže krajiny v tomto regióne si citlivé informácie o hospodárení s vodnými zdrojmi strážia. AghaKouchak upozorňuje, že ide o kolektívny vplyv mnohých malých zásahov, pričom strategické projekty, ako je napríklad prieplav Volga-Don, situáciu ďalej komplikujú.

Hrozba, ktorá pripomína Aralské jazero

Výskumníci sa obávajú najhoršieho scenára. V regióne už existujú dva tragické príklady: Aralské jazero a jazero Urmia v Iráne. Obe vodné plochy v dôsledku nadmerného odberu vody takmer úplne zanikli a dnes sú z nich ekologicky mŕtve oblasti. Hoci je Kaspické more podstatne väčšie, trend, ktorému čelí, je znepokojivo podobný.

Vysychajúce dno jazera navyše predstavuje ďalšiu environmentálnu hrozbu. Po odhalení dna sa do ovzdušia uvoľňujú salinné minerály a usadeniny, ktoré môžu viesť k závažným respiračným ochoreniam obyvateľov v okolí. Soľné častice prenášané vetrom navyše znehodnocujú okolitú poľnohospodársku pôdu, čo ohrozuje potravinovú bezpečnosť celého regiónu.

Vojna zvyšuje tlak na zdroje

Jedným z najprekvapivejších zistení je nepriama súvislosť medzi vojnovým konfliktom a environmentálnym kolapsom. Produkcia bavlny, ktorá je extrémne náročná na závlahy, je v regióne využívaná aj pre vojenské účely, konkrétne pri výrobe streliva. Snaha Ruska o produkciu a nákup zásob bavlny zo susedných krajín, ako je Uzbekistan či Kazachstan, nepriamo motivuje k ďalšiemu odberu vody z riek.

Situácia tak ukazuje, že ekologické problémy nie sú izolované, ale úzko súvisia s geopolitickou stabilitou. Ak štáty v okolí Kaspického mora nezavedú prísny manažment dopytu po vode, čaká nás ďalšia ekologická katastrofa. Podobné výzvy, ktorým čelia iné ekosystémy, sú popísané aj v našich článkoch o tom, ako svet zabúda na prírodné elektrárne alebo ako vedci odhaľujú skryté procesy v planetárnych systémoch.

Dôsledky pre dopravu a priemysel

Klesajúca hladina vody ovplyvňuje aj logistiku. Severná časť Kaspického mora, ktorá je najplytšia, trpí najviac. Prístavy a doky sa stávajú nepoužiteľnými, pretože voda ustupuje ďalej od brehov. Investície do nových dopravných trás sú nevyhnutné, čo znamená obrovské finančné náklady, ktoré tieto krajiny budú musieť vynaložiť len preto, aby udržali základnú úroveň obchodu.

Záverom zostáva, že technológie na lepšie hospodárenie s vodou existujú, no politická vôľa chýba. Bez systémových zmien a medzinárodnej spolupráce sa Kaspické more nevyhne postupnej strate svojej rozlohy a biodiverzity. Je to varovný prst pre všetkých, ktorí považujú vodu za nevyčerpateľný zdroj.

Čítajte viac z kategórie: Vesmír a veda