Sme horší ako Afrika. Len jedna jediná krajina na svete splní svoje klimatické ciele

Vedci opäť varujú svet pred katastrofálnymi klimatickými hrozbami. Tentoraz vyrukovali so zaujímavými číslami a dátami. Podľa Science Alert totiž splní klimatické ciele len jedna jediná krajina na Zemi, pričom Európska únia je na tom horšie ako niektoré rozvojové krajiny či dokonca Spojené Kráľovstvo.

Konáme príliš pomaly

Z 36 vyhodnotených krajín nedokáže naplniť ciele Parížskej dohody až 35 z nich. Na úplnom chvoste sa nachádza Rusko, Irán, Singapur či Saudská Arábia. Ako vysoko nepostačujúce odborníci vyhodnotili Čínu, Indiu a Ukrajinu, ale dokonca aj vyspelé krajiny západného sveta ako Kanada a Austrália, píše Climate Action Tracker.

Climate Action Tracker

Kdesi uprostred sme sa umiestnili my, teda Európska únia. V kategórii nepostačujúcich sa s nami nachádza napríklad Japonsko a USA. Cieľom dohody je stabilizovanie globálneho otepľovania na úrovni „len“ 1,5 °C, pričom ani to nie je práve bezpečná hodnota. Momentálne sa navyše nad Zemou nachádza ozónová diera, ktorá je väčšia ako celá Antarktída.

Pred nami, v kategórii takmer postačujúcich, sa umiestnili krajiny ako Nigéria, Keňa, Etiópia a Spojené Kráľovstvo. Jediná krajina, ktorá je na dobrej ceste splniť klimatické ciele, je Gambia, malý africký štát s dvomi miliónmi obyvateľmi. S momentálnymi opatreniami sa dostaneme do roku 2030 na dvojnásobok emisií, ktoré sú pre oteplenie o 1,5 °C potrebné.

Prečo sú pred nami?

Ako je možné, že sú pred nami zaostalé africké krajiny? Nuž, dôvodom je práve to, že sú zaostalé. V Európe je pre drvivú väčšinu populácie bežné, že vlastnia mobil, ktorý pravidelne menia, jazdia na aute, využívajú internet a podobné výdobytky modernej doby.

Pixabay

To všetko má ale vplyv na globálne otepľovanie, keďže všetky tie veci je treba vyrobiť alebo potrebujú elektrickú energiu, ktorá ešte stále nie je produkovaná čisto z obnoviteľných a ekologických zdrojov.

Výpočty emisií mobilných telefónov sa síce líšia, vo všeobecnosti však výroba priemerného smartfónu vytvorí 55 kg CO2, píše The Restart Project. To neznie zle, aké vysoké je však toto číslo v prípade, ako ho vynásobíme počtom smartfónov? Ročne sa ich predajú takmer dve miliardy. Nie, to nie je celkové množstvo – to je každoročný predaj.

Máme vôbec šancu?

A takto je to so všetkými technologickými výdobytkami, ktoré berie väčšina ľudí v pokrokových krajinách ako samozrejmosť. Nepomáhajú ani katastrofálne emisie kryptomien, ktoré v poslednej dobe zaplavili svet. Len samotný bitcoin vyprodukuje podľa Reuters ročne okolo 22 miliónov ton CO2. Jediná transakcia bitcoinu dokonca vytvorí elektronický odpad za dva vyhodené iPhony.

Freepik

Mnohí vinia korporácie a ich často nezodpovedné chovanie. Aj keď nesú značný podiel viny za stav, v ktorom sa naša planéta nachádza, rozhodne v tom nie je bežný občan nevinne.

Vymaniť sa ale z pohodlného európskeho života a aktívne začať bojovať za čistejší svet je čosi, do čoho sa dobrovoľne pustí len hŕstka ľudí. Dôvodov je okrem pohodlia mnoho – vrátane toho starého známeho „jeden človek aj tak nič nezmení“, povedala si miliarda Európanov.

Čítajte viac z kategórie: Novinky