Vedci z organizácie Copernicus, ktorá sa zaoberá monitorovaním zemskej atmosféry a zemského povrchu celkovo, informovali o stave, v ktorom sa momentálne nachádza ozónová diera nad Antarktídou. Tá je od nej väčšia a dokonca prekonáva väčšinu ozónových dier, ktoré sme videli v minulých rokoch, píše Futurism.

Prekonali až 75 % predošlých dier

Podľa vyhotoveného grafu je tohtoročná ozónová diera podobne veľká, ako tá minuloročná. Od začiatku merania v roku 1979 prekonáva až 75 % pozorovaných dier a ako sa očakávalo, najviac sa zväčšila koncom sezóny. Momentálne dosahuje približne 27 až 28 miliónov km².

CAMS

Graf okrem iného zobrazuje aj veľkosť ozónovej diery z roku 2019, ktorá bola oproti tohtoročnej a minuloročnej menej než polovičná. Predvlaňajšia bola vtedy v skutočnosti najmenšia za posledných 37 rokov.

Miestami môže tohtoročná ozónová diera tú z roku 2020 prekonať, predpokladá sa však veľmi podobný priebeh. Ozónová vrstva je pritom veľmi dôležité a chráni život na Zemi pred ultrafialovým žiarením.

To je vo väčšom množstve prudko škodlivé pre väčšinu živočíchov aj rastlín. Ozónová vrstva ho dokáže vyfiltrovať na takmer 99 % a v najhustejších vrstvách sa skladá z až 8 častíc ozónu na milión iných častíc (molekúl).

Vrstva sa obnovuje

Ozónová diera sa rozširuje najmä kvôli atómom chlóru a brómu, ktoré ozónovú vrstvu vyčerpávajú. Napriek veľkosti dier však odborníci z organizácie Copernicus tvrdia, že sa ozónová vrstva postupne obnovuje.

Ozónová diera nad Antarktídou v roku 2020. Zdroj: ESA

Dôvodom sú environmentálne regulácie chemikálií chlóru a brómu. Jednou z takýchto regulácií je napríklad Montrealský protokol, ktorý je platný od roku 1987 a ratifikovalo ho 197 krajín z celého sveta.

Podľa CNN pritom vedci predpokladajú, že sa ozónová vrstva, nachádzajúca sa od 15 do 35 km nad Zemou, kompletne obnoví do 60. alebo 70  rokoch tohto storočia.

Sú nádeje na záchranu márne?

Ozónová vrstva sa síce môže nakoniec obnoviť a zásadne nám tak pomôcť, nedávno však vyplávala na povrch nie veľmi potešujúca správa.

kolvas/freepik

Podľa štúdie publikovanej v žurnále Nature je totiž boj proti globálnemu otepľovaniu nereálny a k zastaveniu ťažby ropy a uhlia by muselo prísť okamžite a to vo všetkých krajinách. A to je naozaj nereálne, pretože obzvlášť pre rozvojové krajiny zatiaľ neexistuje žiadna vhodná alternatíva.

Štúdia zároveň upozorňuje, že sme na „dobrej“ ceste ku globálnemu otepleniu o 2,5 °C. Pre zabránenie takejto katastrofe musíme čo najskôr zakázať chlór-fluórované uhľovodíky, známe ako Freón.