Svet energetiky a vedy oslavuje neuveriteľný míľnik jadrovej fúzie, ktorá po prvý raz vyprodukovala viac energie, než spotrebovala na svoje naštartovanie. Ako ale informuje Futurism, nie všetci experti sú presvedčení o tom, že nás fúzia zachráni a do komerčného využitia príde príliš neskoro na to, aby sme sa na ňu spoliehali.

Nesmieme sa na ňu spoliehať

Míľnik, ktorý dosiahlo americké zariadenie NIF, je pre vedu extrémne dôležitý a približuje ľudstvo o poznanie bližšie k elektrickej a tepelnej energii budúcnosti.

Skeptici ale pre The Guardian vysvetľujú, že komerčne využiteľná fúzia je vzdialená ešte dobrých 25 rokov, čo síce neznie šialene, avšak v porovnaní s dostupnými a existujúcimi riešeniami sa zdá nezmyselné spoliehať sa na ňu.

Ak sa ľudstvo skutočne posnaží, do 25 rokov je možné poháňať obnoviteľnými zdrojmi prakticky celý svet a to primárne solárnymi a veternými elektrárňami, ktoré intenzívne pribúdajú najmä v Európe snažiacej sa osamostatniť a zbaviť sa závislosti na fosílnych zdrojoch z Ruska.

Pulsar Fusion/Youtube screenshot

Skeptici argumentujú aj tým, že laserové fúzne reaktory môžu byť používané na produkciu látok ako plutónium-239, urán-235 a urán-233, ktoré sú používané v jadrových zbraniach. Nová metóda výroby takýchto zbraní môže v budúcnosti predstavovať problém v prípade, že si ju osvoja niektoré nepriateľské krajiny. Najväčším problémom je ale zatiaľ práve čas, ktorý fúzia potrebuje na svoj vývoj, a výška potrebných investícií.

Európa nezaostáva

Fúzia je zaujímavá aj pre Európu, ktorá vo Francúzsku konštruuje doteraz najväčší fúzny reaktor typu tokamak. Dostal názov ITER a má sa stať bránou ku komerčne dostupnej fúznej energetike, avšak ešte stále spotrebuje celkovo viac energie, než dokáže vyprodukovať – je totiž nutné započítať aj chladenie a ďalšie zariadenia, ktoré síce priamo fúziu neštartujú, ale vo výsledku vchádzajú do energetickej rovnice.

Nie všetci zdieľajú tento pesimizmus

Oficiálni predstavitelia Ministerstva energetiky USA sú o niečo optimistickejší a očakávajú, že môže prvá fúzna elektráreň zahájiť prevádzku už začiatkom 30-tych rokov, spomína E&E News. Pre efektívnu prevádzku je ale nutné pokoriť ešte niekoľko technologických a vedeckých míľnikov, ktoré sa môžu ukázať ako oveľa problematickejšie a ciele sa tak posunú o niekoľko rokov, v tom horšom prípade desaťročí.

ITER

Vedci ďalej pre The Guardian dodávajú, že aj keď je míľnik dosiahnutý americkými vedcami a inžiniermi skutočne dôležitý pre vedu ako takú, vo svete nezmení pre ich deti a vnúčatá nič k lepšiemu. Aby totiž ľudstvo zabránilo blížiacej sa klimatickej katastrofe, s ktorou sa spája aj hroziaca sociálna katastrofa a potenciálny kolaps spoločnosti, ostáva len niekoľko rokov.

Odborníci medzitým prichádzajú aj s ďalšími riešeniami, ktorých cieľom je zvrátenie už existujúcich klimatických zmien, primárne ochladzovaním Zeme blokovaním slnečných lúčov z vesmíru alebo zachytávaním oxidu uhličitého, či už pomocou extrémne efektívnych umelých stromov alebo vyrábania uhlíkovo neutrálneho paliva pre rakety.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP