Svet aj veda ostali v šoku. Japonci vyrobili prvú plne funkčnú umelú maternicu

Z Japonska prišla správa, ktorá môže navždy zmeniť spôsob, akým si ľudstvo predstavuje tehotenstvo. Vedci z Juntendo University v Tokiu oznámili, že úspešne vytvorili prvú plne funkčnú umelú maternicu schopnú podporovať rast a vývoj embryí úplne mimo ľudského tela. Vďaka tomu sa pred svetom otvárajú dvere do éry umelej gravidity, ktorá nepozná biologické hranice. O téme informoval portál Yalla.tv.

Riešenie krízy?

Základom tejto revolúcie je biovak, teda priehľadný a sterilný vak naplnený umelou plodovou vodou, v ktorom výskumníci vypestovali kozacie embryá. Všetky životné funkcie, ktoré by inak zabezpečovala maternica, boli nahradené sofistikovaným systémom, ktorý zahŕňa umelú placentu, externý pupočníkový obeh a pokročilé AI senzory. Tie neustále monitorovali stav embrya, od srdcového tepu cez pohyb až po vývoj jednotlivých orgánov.

Na rozdiel od doterajších inkubátorov, ktoré dokážu udržať pri živote už rozvinutý plod, tento systém začína od úplného embryonálneho štádia. Ide teda o simuláciu celého tehotenstva bez potreby ľudskej maternice, čo je doteraz nevídané a predstavuje zásadný skok vpred v oblasti reprodukčnej medicíny.

Scientists have created an „artificial womb“ in the hopes of someday using the device to save babies born extremely prematurely.

Tthe device has only been tested on fetal lambs.pic.twitter.com/u2fo9bjCfI

— Massimo (@Rainmaker1973) May 29, 2025

Za týmto projektom však nie je len vedecké nadšenie. Japonsko čelí najväčšej demografickej kríze vo svojej histórii. Tamojšia pôrodnosť je na historickom minime a starnúca populácia ohrozuje základy hospodárstva i sociálneho systému. Umelé maternice preto nie sú len technickým experimentom, ale potenciálnym nástrojom, ako zachrániť populáciu krajiny a zároveň otvoriť nové cesty pre skupiny ľudí, ktoré nemôžu mať deti.

Výhody, ktoré táto technológia sľubuje, sú rozsiahle. Od eliminácie nebezpečenstiev spojených s tehotenstvom, cez ukončenie závislosti na surogácii až po vznik úplne nových rodinných modelov. Spolu s týmto pokrokom však prichádzajú aj zložité otázky, na ktoré zatiaľ neexistujú jednoduché odpovede.

Riziko komercializácie je tu naozaj reálne. Vytvorenie trhu s prenájmom umelej maternice môže síce znamenať rozšírenie dostupnosti rodičovstva, ale zároveň otvára priestor pre eticky diskutabilné praktiky. Či už od “výroby” detí na mieru až po spoločenský tlak na ženy, aby sa vzdali tradičnej úlohy matky.

Vedci predpokladajú, že v najbližších 10 až 15 rokoch by mohla byť táto technológia použitá aspoň v rámci neonatálnej starostlivosti, najmä pre extrémne predčasne narodené deti.  Avšak cesta k úplnej náhrade tehotenstva – od oplodnenia až po pôrod – si bude vyžadovať nielen rozsiahly klinický výskum, ale najmä medzinárodnú diskusiu o etických a právnych hraniciach toho, čo je ešte ľudské a čo už je technologická simulácia života.