V hlbinách fínskej žuly sa rodí projekt, ktorý nemá vo svete obdobu. Stačí stlačiť tlačidlo výťahu a za pár sekúnd sa ocitneš stovky metrov pod zemou, v prostredí, kde vládne ticho, tma a hornina stará takmer dve miliardy rokov. Práve tu vzniká Onkalo. Prvé trvalé úložisko vyhoretého jadrového paliva na svete, informuje o téme AP.

„Sme teraz približne v hĺbke mínus 430 metrov. Pohybujeme sa v hornine starej 1,9 miliardy rokov,“ opisuje prostredie geológ Tuomas Pere. Ide o unikátne geologické prostredie, ktoré má byť posledným miestom odpočinku pre tisíce ton vysoko rádioaktívneho odpadu.

Projekt Onkalo, čo vo fínčine znamená „jaskyňa“, sa začal budovať už v roku 2004 na ostrove Olkiluoto. Lokalita nebola vybraná náhodne. Migmatitický gnajs, v ktorom je úložisko vyhĺbené, patrí medzi najstabilnejšie horniny s minimálnym seizmickým rizikom. Práve geologická stabilita je kľúčovým predpokladom pre bezpečné uloženie odpadu na extrémne dlhé obdobie.

Celý komplex siaha do hĺbky viac ako 400 metrov a postupne sa rozrastá na sieť tunelov, ktorá má počas prevádzky dosiahnuť približne 40 kilometrov. Investícia za približne jednu miliardu eur je tesne pred spustením, pričom licenciu by mali fínske úrady udeliť v najbližších mesiacoch.

Vyhoreté palivo sa bude najskôr hermeticky uzatvárať do medených kanistrov s oceľovým jadrom. Tie následne poputujú do vrtov v skale, kde budú obalené bentonitovou hlinkou schopnou absorbovať vodu a izolovať materiál od okolia.

Riešenie pre jadrovú energetiku

Podľa spoločnosti Posiva, ktorá projekt zastrešuje, dokáže Onkalo uložiť približne 6 500 ton vyhoretého paliva. Kanistre sú navrhnuté tak, aby zostali tesné „dostatočne dlho na to, aby rádioaktivita vyhoretého paliva klesla na úroveň neškodnú pre životné prostredie“.

„Riešenie, ktoré máme, je chýbajúcim článkom pre udržateľné využívanie jadrovej energie,“ pomenoval situáciu komunikačný manažér Pasi Tuohimaa. Projekt financujú samotné fínske energetické spoločnosti, ktoré si naň odkladali prostriedky desiatky rokov.

Globálny kontext je pritom alarmujúci. Od 50. rokov vzniklo vo svete takmer 400-tisíc ton vyhoretého paliva. Väčšina z neho je stále uložená len dočasne, a to v bazénoch pri reaktoroch alebo v suchých skladoch na povrchu. Onkalo je prvým pokusom tento problém definitívne vyriešiť.

Prevádzka úložiska má trvať približne do 20. rokov 22. storočia, následne bude celý systém definitívne uzavretý a zapečatený na státisíce rokov.

Aj najlepšie riešenie má svoje limity

Nie všetci odborníci však zdieľajú bezvýhradný optimizmus. Edwin Lyman z organizácie Union of Concerned Scientists upozorňuje, že geologické ukladanie odpadu sprevádzajú neistoty. „Môj pohľad na likvidáciu jadrového odpadu je taký, že neexistuje dobrá možnosť. Je však dôležité nájsť tú najmenej zlú,“ uviedol.

Podľa neho je jedným z problémov postupná korózia medených kanistrov. „Dúfame, že ide o taký pomalý proces, že väčšina rádioaktívneho materiálu sa dovtedy rozpadne. No stále tu existujú neistoty,“ dodáva.

posiva.fi

Napriek tomu považuje hlboké podzemné úložiská za bezpečnejšie než ponechanie odpadu na povrchu, kde je zraniteľný voči sabotáži. S postupom času sa totiž rádioaktívne materiály stávajú menej nebezpečnými, no zároveň potenciálne dostupnejšími.

Otázka jadrového odpadu tak presahuje generácie. Vedci dokonca rozvíjajú nový odbor – jadrovú semiotiku – ktorá sa snaží navrhnúť varovné symboly zrozumiteľné aj ľuďom o desaťtisíce rokov. V kontexte histórie, kde najstaršie písmo má sotva päťtisíc rokov, ide o výzvu, akú ľudstvo ešte neriešilo.

Čítajte viac z kategórie: Novinky