V tomto texte boli použité aj materiály SITA.

Predstav si najhorúcejší deň leta. Klimatizácie idú naplno, mestá sa prehrievajú a spotreba elektriny rastie práve v čase, keď ju energetický systém dokáže vyrábať ťažšie.

Na prvý pohľad to nedáva zmysel. Veď Slovensko má jadrové elektrárne, ktoré nezávisia od slnka ani vetra. Reaktor však nie je čarovná škatuľa, ktorá vyrába elektrinu bez kontaktu s okolím. Potrebuje palivo, funkčnú sieť a hlavne spôsob, ako sa zbaviť obrovského množstva tepla. A na to potrebuje vodu.

Rekordne nízka hladina Dunaja preto nie je len problémom lodníkov, rybárov a vodných elektrární. Je to varovná kontrolka pre energetiku celého regiónu.

„Predstava, že jadro alebo vodné elektrárne budú vždy fungovať na 100 percent a iné zdroje nepotrebujeme, je vzhľadom na súčasnú situáciu nereálna. Nejde o hľadanie svätého grálu energetiky,“ upozornil pre portál SITA ENERGETIKA expert na energetickú politiku Andrej Nosko.

Rieka klesá a elektráreň stráca výkon

Pri vodnej elektrárni je problém priamočiary. Voda je jej palivom. Keď jej turbínou pretečie menej, vyrobí menej elektriny. Výkon závisí najmä od množstva vody a od výškového rozdielu, ktorý pri páde prekoná. Slabší prietok preto znamená slabšiu výrobu. Priehrady síce dokážu časť vody zadržať a pustiť ju vtedy, keď je elektrina najpotrebnejšia, no ani veľká nádrž nie je bezodná.

O tú istú vodu sa navyše bijú mestá, poľnohospodári, priemysel, lodná doprava aj riečne ekosystémy.

Pri jadrových elektrárňach voda nefunguje ako palivo, ale ako obrovský chladič. Reaktor zohreje vodu, vznikne para a tá roztočí turbínu. Keď para odovzdá energiu, treba ju znovu ochladiť a premeniť na vodu. Celý systém pripomína obrovský motor s radiátorom. Motor môže byť v perfektnom stave, ale keď radiátor nedokáže odvádzať teplo, musíš ubrať výkon.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu preto medzi riziká jadrových zariadení zaraďuje aj extrémne sucho, nízke hladiny riek a pokles podzemnej vody. Problémom môže byť aj vysoká teplota vody, pretože teplá rieka chladí horšie než studená.

Alpiq

Sme na tom lepšie ako Maďari, no vyhrali sme len polčas

Ak by si žil v časti Francúzska, Švajčiarska alebo Maďarska, nízka a teplá rieka by bola ešte väčším dôvodom na nervozitu. Viaceré tamojšie jadrové elektrárne využívajú prietokové chladenie. Nasávajú veľké množstvo vody priamo z rieky, odvedú ňou teplo a následne ju vypustia späť.

Keď je vody málo, elektráreň jej nemá dosť. Keď je príliš teplá, nedokáže účinne chladiť. A ak by ju elektráreň vypustila späť ešte teplejšiu, mohla by prekročiť environmentálne limity a poškodiť riečny život. Prevádzkovateľ preto musí znížiť výkon práve v čase, keď celá krajina zapína klimatizácie.

Slovenské Mochovce a Bohunice majú výhodu. „Nepijú“ vodu priamo z Dunaja ako maďarský Paks. Používajú cirkulačné chladenie s obrovskými chladiacimi vežami, ktoré vidíš už z veľkej diaľky.

Voda v nich cirkuluje medzi kondenzátorom a vežami, ochladzuje sa a vracia späť. Z okolitého zdroja treba dopĺňať najmä to, čo sa odparí. Úrad jadrového dozoru SR uvádza, že takéto elektrárne nepotrebujú mohutný vodný tok porovnateľný s Dunajom.

Máme teda vyhraté? Ani zďaleka. Keď je vonku extrémne teplo, chladiace veže odovzdávajú teplo do vzduchu ťažšie. Voda sa vracia k turbíne teplejšia, účinnosť klesá a elektráreň môže vyrobiť menej elektriny.

ÚJD zároveň zdôrazňuje, že pri slovenských podmienkach nejde o hrozbu neočakávaného výpadku ani ohrozenie jadrovej bezpečnosti. Zníženie výkonu neznamená haváriu. Znamená však menej dostupnej elektriny v nesprávnom čase.

Jadrová elektráreň vo Philippsburgu. Zdroj: EnBW

Najväčší problém príde, keď sa pokazí všetko naraz

Samotný pokles výkonu jednej elektrárne Slovensko zvládne. Energetici počítajú s poruchami, údržbou aj neplánovanými výpadkami. Horší je súbeh viacerých problémov. Vodné elektrárne pre sucho vyrábajú menej. Niektoré jadrové a tepelné bloky v Európe obmedzia výkon pre teplú alebo chýbajúcu vodu. Domácnosti a firmy zároveň zapnú klimatizácie a spotreba prudko narastie. V takej chvíli rastie cena elektriny.

Ak Slovensko vyrobí menej, musí viac dovážať. Lenže rovnaké horúčavy často sužujú aj Česko, Maďarsko, Rakúsko či Francúzsko. Elektrinu zháňajú všetci v rovnakom čase a sused, ktorý ju mal predať nám, ju môže potrebovať doma.

Výskumné centrum Európskej komisie očakáva, že nižšia dostupnosť vody bude najmä v južnej Európe tlačiť nadol výrobu vodných aj jadrových elektrární. Jednotlivé regióny zasiahne rozdielne a pri jadre môžu riziko zmierniť modernejšie chladiace systémy. Vietor a slnečná energia však nemajú rovnakú závislosť od chladiacej vody.

Preto nedáva zmysel staviť všetko na jediný zdroj. Jadro môže byť stabilné, no potrebuje vodu a palivo. Voda je výborne regulovateľná, no počas sucha jej výkon klesá. Slnko nespotrebúva vodu, ale nevyrába v noci. Vietor môže pomôcť, no nefúka na povel. Bezpečný systém musí stáť na kombinácii zdrojov, batérií, prečerpávacích elektrární, silných vedení a záložných kapacít.

Bojler môže pomôcť viac, než si myslíš

Možno si povieš, že ako bežný človek s tým nič neurobíš. Nemáš elektráreň, veľkú batériu ani vlastnú priehradu. Lenže energetika už nestojí iba na tom, koľko elektriny dokážeme vyrobiť. Rovnako dôležité je, kedy ju spotrebujeme. Práčku nemusíš zapnúť práve počas večernej špičky. Elektromobil sa nemusí nabíjať hneď po príchode z práce. Bojler môže zohriať vodu v čase, keď je v sieti prebytok lacnej elektriny.

Ak by domácnosti mali inteligentné elektromery a dynamické ceny, mohli by za presun spotreby výrazne ušetriť. Cena by bola nízka, keď je elektriny veľa, a vysoká počas kritických hodín.

Európska agentúra ACER však upozorňuje, že viac než 70 % domácností v EÚ stále nemá dynamický cenový kontrakt. Sedem z desiatich domácností tak nemá nástroj, ktorý by ich motivoval presunúť spotrebu do lacnejších hodín. Štát pritom často ceny tlmí alebo zmrazuje, aby chránil ľudí pred šokom. Pomôže tým rodinnému rozpočtu, no zároveň oslabí signál, že počas drahej špičky treba spotrebu znížiť.

Ani elektromobil nemusí byť iba ďalší spotrebič, ktorý si večer vypýta desiatky kilowatthodín. Pri obojsmernom nabíjaní môže fungovať aj ako veľká batéria. Technológia V2H umožní autu napájať domácnosť. Pri V2G môže vozidlo poslať elektrinu späť do verejnej siete a pomôcť preklenúť kritickú hodinu. Ak by v jednej ulici stálo niekoľko desiatok takýchto áut, vytvorili by slušnú zálohu bez stavby novej elektrárne.

IEA uvádza, že obojsmerné nabíjanie môže znižovať odber počas špičky, stabilizovať sieť a odďaľovať časť drahých investícií. Masovému nasadeniu však stále bráni málo kompatibilných vozidiel, drahé nabíjačky, nejednotné pravidlá a slabé finančné stimuly.

Dnes teda elektromobil tvoj dom počas energetickej krízy automaticky nezachráni. Technicky to však možné je a v budúcnosti môže byť táto funkcia rovnako dôležitá ako dojazd.

Volkswagen

Voda je iba jedna slabina. Druhá vedie k ruskému palivu

Slovenské jadrové elektrárne majú ešte jeden problém, ktorý s počasím nesúvisí. Bohunice aj Mochovce používajú reaktory typu VVER. Európske elektrárne s týmto dizajnom boli dlhé roky naviazané na ruské jadrové palivo, náhradné diely, dokumentáciu a servisné kapacity.

Prechod na iného dodávateľa nie je ako objednať nový filter alebo súčiastku z katalógu. Palivo musí presne sedieť konkrétnemu reaktoru, prejsť testovaním, licencovaním a dlhodobým overovaním.

Euratom označuje závislosť reaktorov VVER od jediného dodávateľského reťazca za významnú slabinu bezpečnosti dodávok. Alternatívni výrobcovia už uzatvárajú zmluvy s európskymi prevádzkovateľmi, úplná diverzifikácia však potrvá roky.

„Ak si chceme zachovať suverenitu nielen v energetickom, ale aj štátoprávnom zmysle, musíme byť ochotní za ňu zaplatiť a pripraviť sa aj na dnes ťažko predstaviteľné scenáre, takzvané čierne labute,“ zdôraznil Nosko.

Batérie, rezervné elektrárne, sklady paliva, silnejšie vedenia a alternatívni dodávatelia vyzerajú počas pokojného roka ako drahý luxus. Nevyrábajú stále, časť kapacity zostáva nevyužitá a účet napokon zaplatia spotrebitelia.

Ich hodnota sa však ukáže v deň, keď sa naraz stretne rekordné sucho, horúčava, výpadok jedného bloku a nedostatok elektriny v susedných krajinách. Vtedy už nejde iba o cenu jednej kilowatthodiny. Ide o to, či po stlačení vypínača zasvieti svetlo a či si počas najväčšej horúčavy budeš môcť zapnúť klimatizáciu.

Najdrahšia elektrina totiž nie je tá, ktorá zdražie na burze. Najdrahšia je tá, ktorú v kritickej chvíli vôbec nemáš.

Čítajte viac z kategórie: Novinky