V astronómii sa občas objaví príbeh, ktorý na prvý pohľad nedáva zmysel. Svetlo hviezd zvyčajne prezradí ich vek, zloženie aj to, ako ďaleko sa dostali vo svojom vývoji. No pri jednej hviezde v sústave Gaia BH2 sa všetko zamotalo. Jej podpis v spektre tvrdí jedno, jej vnútro niečo úplne iné a výsledok ukazuje na minulosť plnú agresívnych zásahov, ktoré zmenili jej prirodzený vývoj, píše Science Alert.

Jej jadro odhalilo zvláštnu minulosť

Hviezda, ktorá sprevádza čiernu dieru Gaia BH2 objavenú v roku 2023, obsahuje nezvyčajne veľa takzvaných alfa prvkov. Tie sa vo veľkom množstve nachádzajú v starých hviezdach, ktoré vznikli v ranom vesmíre. Už samotná chémia tejto hviezdy by ťa viedla k predstave, že má okolo desiatich miliárd rokov. Lenže keď astronómovia z Havajskej univerzity preskúmali jej vnútorné vibrácie pomocou družice TESS, zistili, že hviezda má približne polovicu tohto veku.

Asteroseizmológia, technika založená na snímaní drobných zmien jasnosti spôsobených hviezdnymi otrasmi, im umožnila presne zmerať vlastnosti jej jadra. Ukázalo sa, že táto hviezda patrí medzi mladé objekty, ktoré sa len tvária ako pozostatky dávnych epoch. Daniel Hey, hlavný autor štúdie publikovanej v časopise The Astrophysical Journal, upozorňuje, že mladé hviezdy s takýmto chemickým podpisom patria medzi raritu. Kombinácia mladej štruktúry a takmer prastarého chemického zloženia naznačuje, že hviezda sa nevyvíjala sama.

ESA

Ďalší dôkaz sa skrýva v jej rotácii. Pozorovania zo zemských observatórií ukázali, že sa otočí okolo osi raz za 398 dní. To je podozrivo rýchle tempo pre červeného obra v takom veku, pretože hviezdy postupne spomaľujú. Vyzerá to tak, že niečo túto hviezdu roztočilo.

Zrejme došlo k masívnej zrážke

Najpravdepodobnejší scenár počíta s tým, že kedysi došlo k fúzii dvoch hviezd alebo hviezda získala veľké množstvo hmoty v momente, keď sa z pôvodného sprievodcu stala čierna diera. Taký zásah by vysvetlil jej zvláštnu chémiu aj zrýchlenú rotáciu.

Gaia BH2 patrí medzi takzvané neaktívne systémy čiernych dier. Čierna diera v nich nesaje hmotu zo svojho sprievodcu, takže nevydáva röntgenové žiarenie. Takéto systémy odborníci odhalili až nedávno vďaka presným meraniam pohybu hviezd z misie Gaia. Sprievodná hviezda v nich jemne kolíše, pretože obieha okolo neviditeľného, ale extrémne hmotného objektu.

Tím vedcov porovnal Gaia BH2 aj s ďalším podobným systémom Gaia BH3. Teória predpovedala jasné oscilácie, no žiadne sa neukázali. Naznačuje to, že modely extrémne chudobných hviezd na kovy potrebujú úpravu.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP