Vesmír je všetko. Aspoň tak NASA definuje ten veľký priestor všade okolo nás, ktorý v sebe zahŕňa všetku hmotu, energiu, ale dokonca i samotný čas.

Nie je vesmír, ako vesmír

Vieme, že vesmír s najväčšou pravdepodobnosťou vznikol pri udalosti známej ako Veľký tresk. Tá je široko prijímaná ako „výbuch“, ktorým zo superhustého a superhorúceho stavu vznikol vesmír.

Známe grafické znázornenie počiatku nášho vesmíru znázorňujúce expanziu. NASA / WMAP

Kozmologický model vesmíru zahŕňajúci Veľký tresk tiež predpokladá, že na začiatku času v singularite Veľkého tresku boli hustota a zakrivenie časopriestoru nekonečné.

Azda najkritickejšiu úlohu v tejto teórii zohráva poznatok o rozpínaní vesmíru. O rozpínaní vieme vďaka tzv. červenému posunu, ktorý veľmi zjednodušene hovorí o vzďaľovaní astronomických objektov, pričom čím rýchlejšie sa daný objekt posúva, tým väčší je červený posun.

Vzhľadom na to, že objekty sa vo vesmíre neustále vzďaľujú, možno predkladať, že niekedy dávno v minulosti museli byť naozaj veľmi blízko seba. Inak povedané, extrapoláciou rozpínania vesmíru späť v čase sa dostaneme až do „bodu“ gravitačnej singularity.

Čo je „na konci“ vesmíru?

Už dlhú dobu si však vedci, ale aj ľudia po celom svete kladú otázky typu: „Čo sa nachádza za hranicami vesmíru?“ alebo „Čo leží mimo hraníc vesmíru?“ Odpoveď na ne je však viac ako zložitá a je vysoko pravdepodobné, že ju nikdy nenájdeme.

Problémov je totiž hneď viacero a to dokonca aj v otázkach samotných. V prvom rade je potrebné definovať, čo je to „vesmírL. Ak sa pozrieme na definíciu od NASA a teda, že vesmír je „všetko“, respektíve všetky veci, ktoré by mohli existovať v celom priestore a čase – potom jednoducho mimo vesmíru nemôže existovať nič a otázky sú úplne bezpredmetné.

Čítaj viac z kategórie: Vesmír a veda