Čínska stíhačka budúcnosti dostane laserovú zbraň, o ktorú sa USA pokúšali roky. Odhalili detaily

Čína po prvýkrát verejne ukázala jeden z komponentov, ktoré by mohli dostať laserové zbrane priamo na palubu budúcich bojových lietadiel.

Na septembrovej výstave China International Defence Electronics Exhibition v Pekingu predstavil Beijing Precision Engineering Institute for Aircraft Industry, patriaci pod štátny koncern AVIC, zariadenie označené ako systém na sledovanie a zameriavanie laserovej zbrane pre stíhacie lietadlá.

Najzaujímavejšia však nebola samotná optika. Na prezentačnom paneli sa nachádzala vizualizácia veľkého bezchvostého trojmotorového lietadla, ktoré odborníci na čínske vojenské letectvo Andreas Rupprecht a Mark Cazalet identifikovali ako stroj všeobecne označovaný J-36. Ide o neoficiálny názov prototypu, ktorý bol prvýkrát verejne pozorovaný počas letu nad Čcheng tu v decembri 2024.

Čína existenciu sériovej stíhačky s označením J-36 ani jej konečnú konfiguráciu oficiálne nepotvrdila. Verejne dostupné zábery však ukazujú veľký trojmotorový stroj bez klasických zvislých chvostových plôch, pri ktorom sa všeobecne predpokladá vývoj pre budúcu generáciu bojového letectva.

Menej než 380 kilogramov, zvyšok údajov Čína zakryla

Podľa údajov vystavených na stánku má systém hmotnosť nižšiu než 380 kilogramov. Ďalšie čísla už boli zámerne zakryté.

Pri výkone bolo možné prečítať iba údaj „*00 kW“. Ak hviezdička skrýva jedinú číslicu, hodnota by bola najmenej 100 kW. Zo zverejneného materiálu však nemožno bezpečne tvrdiť, či ide presne o výkon laserového lúča, elektrický príkon alebo inú výkonovú charakteristiku systému.

Rovnako bola zamaskovaná dynamická presnosť sledovania, uvádzaná v mikroradiánoch RMS. Práve presnosť je pri laserovej zbrani kľúčová. Aj veľmi malá uhlová chyba dokáže vo väčšej vzdialenosti posunúť lúč mimo cieľa.

Nie je jasné ani to, čo všetko je zahrnuté do udávanej hmotnosti 380 kg. Samotný panel hovorí o sledovacom a zameriavacom systéme. Kompletná laserová zbraň však potrebuje zdroj lúča, optiku na jeho vedenie, pohyblivý beam director, výkonovú elektroniku a predovšetkým chladenie. Preto zatiaľ nemožno písať, že Čína má „380 kilogramový laser“.

Raketu nemusí roztrhať. Stačí zničiť to, čím vidí

Najlogickejším využitím takéhoto systému je vlastná ochrana lietadla. Stíhačka by pomocou infračervených a ďalších senzorov odhalila prichádzajúcu raketu, sledovací systém by ju presne zamkol a laserový lúč by sa následne sústredil na vybranú časť cieľa.

V ideálnom prípade môže dostatočne výkonný laser poškodiť povrch rakety, aerodynamické prvky alebo elektroniku. Na väčšiu vzdialenosť je však realistickejším cieľom optický alebo infračervený navádzací senzor, ktorý možno intenzívnym žiarením zahltiť alebo poškodiť.

Analytik Mark Cazalet upozorňuje, že fyzické ničenie rakiet vysokovýkonným laserom bude pravdepodobne vyžadovať pomerne krátku vzdialenosť. Útok proti senzorom môže fungovať ďalej.

Nawalnews/wikimedia (úprava redakcie)

Výhoda oproti klasickej protirakete je zrejmá. Laser letí k cieľu rýchlosťou svetla a lietadlo nemusí niesť ďalšiu raketu pre každý obranný zásah. Limituje ho však dostupná elektrická energia a schopnosť odvádzať teplo.

Najväčší problém nie je vyrobiť laser

Laserové zbrane fungujú na zemi aj na vojenských lodiach. Preniesť rovnakú technológiu na stíhačku je výrazne zložitejšie.

Lietadlo vibruje, manévruje a pohybuje sa vysokou rýchlosťou. Medzi laserom a cieľom je turbulentný vzduch, vlhkosť, oblaky či aerosóly. Systém pritom musí držať lúč na malej ploche cieľa dostatočne dlho, aby do nej preniesol potrebné množstvo energie.

Stíhačka navyše musí niekoľko desiatok alebo stoviek kilowattov najskôr vyrobiť a následne odviesť odpadové teplo. Energiu pre radar, avioniku, senzory, elektronický boj a laser pritom vyrábajú tie isté motory.

Práve tu môže byť veľkosť J-36 výhodou. Ide o podstatne väčšie lietadlo než klasické jednomiestne stíhačky. Väčší trup ponúka viac priestoru na generátory, chladiaci systém, výkonovú elektroniku a zbraňové komponenty. To však stále neznamená, že prototyp má laser reálne zabudovaný.

Na FonTechu sme J-36 rozoberali už pri jej netradičnej bezchvostej konštrukcii. Práve veľké rozmery, trojica motorov a vnútorný objem od začiatku vyvolávali otázku, aké energeticky náročné systémy má Čína pre túto platformu pripravené.

Američania sa o rovnakú vec pokúšali roky

Myšlienka laserovej obrany stíhačky nie je čínsky vynález. Americké letectvo pracovalo na programe SHiELD, Self protect High Energy Laser Demonstrator, ktorý mal umiestniť vysokoenergetický laser do podvesného kontajnera a chrániť lietadlá pred protilietadlovými aj vzduch vzduch raketami.

Americké Air Force Research Laboratory v pozemnom teste už v roku 2019 pomocou skúšobného systému zostrelilo viacero rakiet za letu. Pri presune celej technológie na stíhačku sa však ukázali problémy s turbulenciou, vibráciami, manévrovaním a stabilizáciou lúča. Samotná AFRL tieto faktory označila za jedny z najťažších technických problémov programu.

Program napokon nedospel k operačnej laserovej zbrani na stíhačke. Čína teda nerieši fyziku, ktorú by konkurencia nepoznala. Rozhodujúce je, či dokáže celý systém zmenšiť, napájať, chladiť a udržať lúč na manévrujúcom cieli z manévrujúceho lietadla.

Zatiaľ je potvrdený smer vývoja, nie hotová zbraň

Najdôležitejšia informácia z Pekingu preto nie je, že „J-36 dostala laser“. Takýto dôkaz zatiaľ neexistuje.

Čína však prostredníctvom štátneho leteckého priemyslu verejne ukázala systém výslovne určený na sledovanie a zameriavanie laserovej zbrane z bojového lietadla a spojila ho na prezentačnom materiáli s platformou, ktorá zodpovedá J-36.

To je podstatne konkrétnejší signál než staršie koncepty a počítačové vizualizácie.

Ak sa technológiu podarí dotiahnuť, laser by mohol zmeniť najmä obranu veľkých bojových lietadiel proti raketám dlhého dosahu. J-36 by už nebola odkázaná iba na rušenie, klamné ciele a vlastné protirakety. Dostala by ďalšiu vrstvu obrany, ktorej „muníciou“ je elektrická energia.

Kedy a či vôbec sa takýto systém objaví na lietajúcom prototype, však AVIC nepovedal.

Čítajte viac z kategórie: Novinky