Hawkingovo proroctvo skazy sa napĺňa. Ľudia musia újsť do vesmíru, aby rasa prežila

Keď sa povie meno Stephen Hawking, väčšina ľudí si ihneď vybaví čierne diery, žiarenie nesúce jeho meno a fascinujúce úvahy o pôvode vesmíru. Málokto však vie, že tento svetoznámy fyzik nevyužíval svoju autoritu iba na popularizáciu vedy, ale aj na upozorňovanie na existenčné hrozby, ktorým ľudstvo čelí. A jeho najtemnejšie varovanie dnes znie znepokojivo aktuálne.

Hawking počas života opakovane upozorňoval na klimatickú krízu, jadrové zbrane aj riziká nekontrolovaného rozvoja umelej inteligencie. Najvýraznejšie však jeho obavy zazneli v roku 2016 na pôde Oxfordskej univerzity, kde načrtol dlhodobú, no podľa neho prakticky nevyhnutnú perspektívu, píše BGR.

Katastrofa je len otázkou času

„Hoci pravdepodobnosť katastrofy planéty Zem v ktoromkoľvek danom roku môže byť pomerne nízka, v priebehu času sa sčítava a v horizonte 1 000 alebo 10 000 rokov sa stáva takmer istotou,“ vyhlásil Hawking. V kontexte individuálneho ľudského života ide o abstraktný horizont, no z pohľadu dejín civilizácie je to časový úsek, ktorý nemožno odbiť mávnutím ruky.

Zároveň však ponúkol aj riešenie, ktoré dnes rezonuje najmä v technologických a biznisových kruhoch. „Do toho času by sme sa mali rozšíriť do vesmíru a k iným hviezdam, takže katastrofa na Zemi by neznamenala koniec ľudskej rasy,“ dodal.

Práve táto kombinácia apokalyptickej vízie a úniku do vesmíru sa stala leitmotívom súčasných miliardárskych vesmírnych ambícií. Postavy ako Elon Musk či Jeff Bezos opakovane hovoria o potrebe urobiť z ľudstva multiplanetárny druh.

Implicitne pritom vychádzajú z predpokladu, že Zem skôr či neskôr čaká kolaps. Otázne je, či takýto postoj neodsúva riešenia priamo na našej planéte na vedľajšiu koľaj v prospech drahého a technologicky extrémne náročného plánu B.

Hodiny sú bližšie k polnoci než kedykoľvek predtým

Hawkingove slová dnes podopierajú aj konkrétne indikátory. V januári 2026 posunul Bulletin atómových vedcov svoje ikonické Hodiny súdneho dňa na 85 sekúnd do polnoci. Ide o najkritickejšie nastavenie za 79 rokov existencie tohto symbolického ukazovateľa, ktorý po druhej svetovej vojne spoluzakladali vedci ako Albert Einstein či J. Robert Oppenheimer. Polnoc tu predstavuje globálnu katastrofu spôsobenú ľudskou činnosťou.

Hawking už v roku 2016 pre BBC varoval, že klimatická zmena sa blíži k bodu zlomu, ktorý „by mohol Zem dotlačiť za hranicu kolapsu“. Klimatológovia dlhodobo označujú hranicu oteplenia o 1,5 stupňa Celzia oproti predindustriálnej ére za kritickú. Európska služba Copernicus zaznamenala v decembri 2025 nárast o 1,41 stupňa a projekcie hovoria o prekročení hranice 1,5 stupňa už v roku 2029.

K tomu sa pridávajú nové technologické riziká. Hawking opakovane upozorňoval na možný vznik technologickej singularity, teda momentu, keď umelá inteligencia prekročí schopnosť ľudskej kontroly. Obával sa, že by mohla začať konať v rozpore s našimi záujmami. Bulletin dnes navyše varuje aj pred využitím AI v biologických zbraniach či autonómnych vojenských systémoch.

Bing Image Creator/Vitaly V. Kuzmin/Wikimedia/BaykarTech

Útek do vesmíru

Myšlienka, že odpoveďou na pozemské problémy je expanzia do vesmíru, dnes získava konkrétne kontúry. Po plánovanom ukončení prevádzky Medzinárodnej vesmírnej stanice sa mocnosti ako USA, Čína či Rusko pretekajú v budovaní lunárnej infraštruktúry, ťažbe zdrojov a militarizácii orbity. V hre sú satelitné konštelácie, orbitálne dátové centrá aj obranné systémy.

Problém je, že rovnaké geopolitické napätie, ktoré komplikuje riešenie klimatickej krízy či jadrového odzbrojenia, sa prenáša aj do vesmíru. Nacionalizmus, súťaž veľmocí a logika víťaz berie všetko oslabujú medzinárodnú spoluprácu, bez ktorej sa globálne hrozby riešiť nedajú.

Kolonizácia iných planét navyše nerieši príčiny problémov, ktoré nás k úvahám o úteku vedú. Ak nezvládneme kontrolovať klimatické emisie, jadrové arzenály či vývoj umelej inteligencie na Zemi, nie je dôvod myslieť si, že to dokážeme lepšie na Marse alebo v orbitálnych kolóniách. Hawking napriek všetkému nebol fatalista. „Myslím si, že ľudstvo sa týmto výzvam postaví,“ povedal pre The Times.

Čítajte viac z kategórie: Novinky