Vedci bijú na poplach: Rok 2024 bol najhorúcejší v histórii. Prekonal kritickú hranicu

Klimatológovia zo Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) prinášajú alarmujúce správy, ktoré by mali donútiť svet prijať drastické opatrenia. Podľa údajov z roku 2024, bola priemerná teplota povrchu Zeme približne 1,55 °C nad úrovňou pred priemyselnou érou. Minulý rok tak bol potvrdený ako najteplejší za 175 rokov, čím prekonal aj rekord z roku 2023. O téme informoval portál IFLScience.

Opäť rekordný rok

V roku 2015 sa svetoví lídri zaviazali Parížskou dohodou držať nárast teplôt pod 2 stupne Celzia a udržiavať na 1,5 °C. Prekročenie hranice by mal byť varovným signálom, že smerujeme k nebezpečným teplotám oveľa rýchlejšie, než sa pôvodne očakávalo.

Nárast teplôt je podľa odborníkov spojený s prudkým zvyšovaním emisií skleníkových plynov, najmä oxidu uhličitého, ktorý je na najvyšších úrovniach za posledných 800 000 rokov. S nárastom koncentrácií metánu a oxidu dusíka sa menia zložky atmosféry, čo spôsobuje čoraz väčšie zachytávanie tepla.

Prírodné javy ako je prechod z chladnej La Niña na teplejší El Niño v tom tiež zohrávajú svoje úlohy. Vedci poukazujú aj na to, že každý z posledných desiatich rokov patrí medzi najteplejšie zaznamenané obdobia.

„Naša planéta vydáva stále viac núdzových signálov – ale táto správa ukazuje, že obmedziť dlhodobý nárast globálnej teploty na 1,5 stupňa Celzia je stále možné. Lídri musia konať a využiť výhody lacných a čistých obnoviteľných zdrojov energie pre svojich ľudí a ekonomiky –  s novými klimatickými plánmi, ktoré sú naplánované na tento rok,“ uviedol António Guterres, tajomník OSN.

Freepik

Medzi ďalšie alarmujúce zistenia patrí rekordný nárast tepla v oceánoch, dramatické topenie ľadovcov a úbytok ľadovej prikrývky v Arktíde aj na Antarktíde. Navyše sa od čias satelitného merania zdvojnásobila rýchlosť zvyšovania hladiny morí, čo má ďalekosiahle následky pre pobrežné oblasti po celom svete.

„Jeden rok, kedy teplota presiahne 1,5 °C neznamená, že dlhodobé teplotné ciele Parížskej dohody sú nedosiahnuteľné. Stále to však je budík, ktorý nás upozorňuje, že zvyšujeme riziká pre naše životy, ekonomiku a planétu,“ povedala Celeste Saulo, generálna tajomníčka WMO.

Hoci si to mnohí stále neuvedomujú, a to vrátane politikov, vedci dlhodobo bijú na poplach, že klimatická kríza nie je vzdialená hrozba, ale realita.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia