Alarmujúci objav v Európe: Prírodné čističky atmosféry zlyhávajú a dopady pocítiš aj ty

V studených vodách Kongsfjorden na Svalbarde sa odohráva zásadná premena, ktorá ukazuje na dôsledky globálneho otepľovania. Vedci zistili, že úbytok morského ľadu a stúpajúce teploty postupne oslabujú schopnosť fjordov viazať oxid uhličitý z atmosféry. Predstavuje to ďalekosiahle dôsledky nielen pre arktické oblasti, ale pre globálnu rovnováhu uhlíkových tokov. O téme informoval portál Phys.org.

Fjordy ako prírodné čističky

Výskumníci z iC3 Polar Research Hub zistili, že keď z Arktídy mizne morský ľad, fjordy už nefungujú ako spoľahlivé „čističky“ vzduchu. Mikroskopický fytoplanktón a drobné riasy tvoria základ potravinovej pyramídy v Arktíde, sú potravou pre ryby. Keď sa topiaci ľad rozpúšťa, preniká viac slnečného svetla, čo vedie k bujnému rastu fytoplanktónu. Hoci sa zdá, že tento rast je pozitívnym signálom, pretože viac rias znamená viac potravy pre ryby a iné morské živočíchy, pod povrchom však prebieha jemnejší proces nerovnováhy.

EurekAlert/Till Bruckner / UiT

„Zmeny, ktoré pozorujeme, naznačujú, že budúcnosť týchto fjordových ekosystémov bude do veľkej miery závisieť od toho, ako dobre sa prispôsobia teplejšej klíme,“ uviedol Jochen Knies, hlavný autor štúdie, ktorá bola publikovaná v Communications Earth & Environment.

Hoci teplejšie vody môžu v letných mesiacoch podporiť rast fytoplanktónu, čo by sa mohlo zdať ako pozitívna správa, situácia má aj svoju tienistú stránku. S otepľovaním dochádza k vrstveniu vody, čo znemožňuje prístup k dôležitým živinám, čo znamená, že aj keď fytoplanktónu pribudne, jeho schopnosť efektívne zachytávať uhlík sa môže znižovať.

„Hoci očakávame zvýšenie primárnej produkcie, realita je taká, že teplejšie, vrstvené vody môžu obmedziť schopnosť fjordov pôsobiť ako účinné úložiská uhlíka,“ poznamenal Knies.

Odkazuje na alarmujúci stav

Ďalším kľúčovým faktorom je prítok vody z topiacich sa ľadovcov, ktorý do fjordov prináša cenné živiny. Tento prírodný zdroj bol doteraz akýmsi životodarným tokom pre morské ekosystémy, no ako ľadovce ubúdajú, prísun živín sa stáva čoraz menej predvídateľným, čo vzbudzuje vážne obavy o dlhodobú stabilitu fjordových ekosystémov. Ak sa prívod živín naruší, môže dôjsť k poškodeniu potravových reťazcov a k zníženiu celkovej produktivity fjordov.

Aj keď sa Arktída zdá byť pre mnohých z nás vzdialená, ide o dôležitý signál o stave našej planéty. „Budúcnosť arktických fjordov odráža širšie klimatické výzvy, ktorým čelíme na celom svete,“ dodal Knies.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia