Vedci v novej štúdii publikovanej v žurnále Nature Geoscience informovali svet o objave novej rieky. Tá tečie pod antarktickým ľadovým príkrovom a môže ešte viac urýchliť roztopenie ľadu v tejto oblasti. Na tému upozornil portál InterestingEngineering.

Pod Antarktídou je rieka dlhšia, ako Váh

Ako upresňuje portál ScienceAlert, predmetná 460 km dlhá rieka, ktorá bola objavená prostredníctvom série leteckých radarových prieskumov, zhromažďuje vodu z oblasti o spoločnej rozlohe Nemecka a Francúzska, pričom sa vylieva do Weddellovho mora.

Podľa výsledkov štúdie by tento novoobjavený riečny systém nachádzajúci sa hlboko pod antarktickým ľadom mohol potenciálne ovplyvniť spôsob topenia ľadu na tomto kontinente. Skúmaný región má pritom dostatok ľadu, aby zdvihol hladinu svetových morí o 4,3 metra.

„Keď sme pred niekoľkými desaťročiami prvýkrát objavili jazerá (s tekutou vodou) pod antarktickým ľadom, mysleli sme si, že sú od seba izolované. Až teraz začíname chápať, že tam dole sú celé systémy (jazier), ktoré sú prepojené rozsiahlymi riečnymi systémami,“ uvádza spoluautor štúdie Martin Seigert.

Hoci sám o sebe je tento objav veľmi fascinujúci, vedcom naháňa strach. Okrem neustáleho otepľovania a rýchlych klimatických zmien spôsobuje topenie ľadu aj geotermálne teplo a trenie, ktoré vzniká pri pohybe ľadovcov. To, ako rýchlo a koľko ľadu sa roztopí teda súvisí aj s tým, aká „klzká“ je jeho základňa. Vzhľadom na to, že pod základňou skúmanej ľadovej pokrývky tečie rieka, spodná časť je veľmi klzká, píše portál LiveScience.

Inak povedané, nová štúdia ukázala, že v Antarktíde dochádza na spodnej časti ľadových príkrovov k dostatočnému topeniu na to, aby sa vytvorili rieky plné sladkej vody, ktoré ešte viac môžu urýchliť proces topenia.

Zmení sa Antarktída na Grónsko?

V štúdii sa vedci zamerali na pomerne málo preskúmaný a neprístupný región zahŕňajúci ľad z východného aj západného antarktického ľadového príkrovu siahajúceho až po Weddellovo more.

„Zo satelitných meraní vieme, ktoré oblasti Antarktídy strácajú ľad a aj to aké množstvo, ale nie sme si istí prečo. Tento objav by mohol byť chýbajúcim článkom v našich modeloch. Tým, že nezohľadňujeme vplyv týchto riečnych systémov, by sme mohli vysoko podceniť rýchlosť topenia,“ vysvetľuje hlavná autorka štúdie Christine Dow.

Za zmienku stojí i fakt, že ďalšou príčinou topenia sú hlboké trhliny na povrchu, ktoré môžu roztopenú vodu z týchto oblastí privádzať až k základni ľadovca. K tomu však dochádza najmä v Arktíde a Grónsku, kde sú väčšie teplotné rozdiely medzi ročnými obdobiami.

Preto sa doposiaľ predpokladalo, že na úpätí antarktických ľadovcov sa nachádza len veľmi malé množstvo vody. Nová štúdia však tieto teórie vyvracia a demonštruje, že je tam dostatok vody na vytvorenie významných riečnych systémov.

Vedci sa preto obávajú, že vplyvom klimatických zmien by teploty v týchto končinách mohli stúpnuť natoľko, že by na povrchu ľadovcov vznikali hlboké trhliny podobne ako na ľadovci v Grónsku, ktoré by vodu odvádzali až k základni príkrovu. To by viedlo k ďalšiemu výraznému topeniu ľadu a Antarktída by sa tak rýchlosťou topenia mohla priblížiť ku Grónsku, kde je úbytok ľadu omnoho rýchlejší.

V súvislosti s problematikou topenia ľadovcov neprehliadni:

• Najväčší ľadovec sveta je v obrovských problémoch. Jeho topenie môže mať katastrofické následky
• Situácia je beznádejná, zvyšovanie hladiny morí už nezastavíme. Za katastrofu môže Grónsko
• Zem je v ohrození: Topiaci sa severný pól vypustí do atmosféry jadrový odpad a patogény
• Osud ľadovca „súdneho dňa“ je spočítaný. Stačí málo a hrozí katastrofa