Najdlhšie blesky na planéte Zem môžu pokojne dosahovať stovky kilometrov. Aj tie sú však v porovnaní s výbojmi, ku ktorým dochádza na Slnku, doslova smiešne malé. To potvrdzujú aj dáta sondy Solar Dynamic Observatory, ktorá nedávno zaznamenala neuveriteľne dlhý výboj plazmy. Na tému upozornil portál IFLScience.

Slnečná aktivita sa blíži k vrcholu

Od začiatku sledovania aktivít nášho Slnka si vedci všímali opakujúce sa obdobia ticha a výraznej aktivity, teda solárne cykly, ktoré sa striedajú zhruba každých 11 rokov.

Ilustrácia toho, ako mohlo vyzerať Slnko pred 4 miliardami rokov. NASA's Goddard Space Flight Center/Conceptual Image Lab

Aktuálne sa Slnko blíži k vrcholu aktivity vo svojom cykle, čo znamená, že neustále dochádza k nárastu počtu erupcií a výronov koronálnej hmoty. Ako sme ťa informovali aj v samostatnom článku, nedávno jeden balík nabitej hmoty zo Slnka dokonca zasiahol Zem a spôsobil geomagnetickú búrku.

S týmto zvýšením slnečnej aktivity je spojený aj nárast počtu slnečných škvŕn na našej centrálnej hviezde. Ako objasnil pre portál FonTech.sk riaditeľ Astronomické ústavu SAV Peter Gömöry, „slnečné škvrny sú oblasti, kde sa na slnečný povrch, z podpovrchových vrstiev dostane veľmi koncentrované a silné magnetické pole.“

Neuveriteľne dlhý „blesk“

Ako upozorňuje portál SpaceWeather 19. januára medzi dvomi slnečnými škvrnami s označením AR3192 a AR3190 došlo k jedinečnému prepojeniu.

Na krátko ich totiž prepojil obrovský plazmový výboj, ktorý sa kľukatil slnečnou atmosférou a svojou dĺžkou prevýšil akýkoľvek blesk, aký sme mali možnosť pozorovať na našej planéte. Výboj plazmy, ktorý prepojil uvedené slnečné škvrny totiž meral neuveriteľných 500 000 kilometrov.

500 000 km dlhý výboj plazmy. NASA/SDO

Našťastie pre nás, pri tomto výboji nedošlo k výronu koronálnej hmoty, ani žiadny iných „kúskov“ Slnka. Všetka horúca plazma zostala na povrchu.

Vedci z NOAA aj tak upozorňujú, že dnes, 21. januára, existuje zhruba 60 % pravdepodobnosť slnečnej erupcie triedy M a 15 % šanca na erupciu triedy X.

Slnečné erupcie sú klasifikované v triedach A, B, C, M a X, kde písmeno A označuje najslabšiu a písmeno X tú najsilnejšiu triedu slnečných erupcií pri vlnovej dĺžke 100 – 800 pikometrov.

Najpravdepodobnejším zdrojom je obrovská slnečná škvrna s označením AR3190, ktorá je otočená priamo k Zemi. Podľa odborníkov je táto škvrna jednou z najväčších slnečných škvŕn, aké sme počas aktuálneho slnečného cyklu zaznamenali. Pre predstavu, dosahuje takmer 5-násobok priemeru Zeme. Na jej pozorovanie netreba ani slnečný ďalekohľad, je pozorovateľná aj voľným okom z oblasti Mexického zálivu.

Čítajte viac z kategórie: Novinky