Predplatné PREMIUM na mesiac ZDARMA.

4. januára sa Zem nachádzala v bode, kedy je na svojej obežnej dráhe najbližšie k Slnku, teda v tzv. perihéliu. Keďže presná vzdialenosť sa každým rokom mení, je dobré vedieť, že tento rok bola planéta vzdialená od Slnka len 147 miliónov km.

Výron koronálnej hmoty

Ako píše portál LiveScience, zo Slnka v tom čase vystrelil balík nabitých častíc, ktoré sa rútia priamo k Zemi a v najbližších dňoch sa očakáva ich interakcia s magnetickým poľom našej planéty.

NASA/JPL-Caltech/GSFC

Ako upresňuje portál InterestingEngineering, cesta zo Slnka časticiam, ktoré naša hviezda vychrlila v procese nazývanom výron koronálnej hmoty, zaberie najviac 4 až 5 dní. Keď tieto častice narazia na magnetické pole, dôjde k jeho zmenám a narušeniu, teda ku geomagnetickej búrke.

Počas geomagnetickej búrky sa narúša aj časť ionosféry, ktorá je zodpovedná za odrazy rádiových elektromagnetických signálov v pásme krátkych vĺn. To môže narušiť komunikáciu so satelitmi na obežnej dráhe Zeme, prípadne spôsobiť nepresne lokalizovanie cieľov systému GPS.

Práve satelity momentálne trpia najviac a ich orbitálna degradácia v poslednej dobe drasticky narástla. Prevádzkovatelia sa ich snažia zachrániť presunom na vyššiu orbitu, čo robí aj Európska vesmírna agentúra (ESA).

Výpadky a polárna žiara

Očakáva sa, že predmetný výron koronálnej hmoty spustí menšiu geomagnetickú búrku triedy G1, ktorý by nakrátko mohla ochromiť naše energetické siete, prípadne spôsobiť výpadky rádiového signálu.

NASA / GSFC / SDO

Za zmienku stojí i fakt, že zemské magnetické pole vychyľuje nabitý balík hmoty pochádzajúci zo Slnka na severný a južný pól,  kde nabité častice interagujú so zemskou atmosférou adochádza k ionizácii častíc, v dôsledku čoho vzniká polárna žiara.

Ako pre portál FontTech.sk objasnil v rozhovore riaditeľ Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied Peter Gömöry, „vznik polárnej žiary je najštandardnejším prejavom interakcie nabitých častíc pochádzajúcich zo Slnka so zemským magnetickým poľom.“

Silnejšie geomagnetické búrky môžu spôsobiť aj oveľa vážnejšie výpadky a poškodenie elektroniky, moderná civilizácia však zatiaľ takúto katastrofu nezažila. Silná geomagnetická búrka nastala naposledy v roku 1859 a je známa ako Carringtonova udalosť. Polárna žiara sa vtedy objavila až nad Karibikom a búrka poškodila telegrafné siete.

Treba poznamenať, že perihélium nie je žiadnym spôsobom spojené s výronom koronálnej hmoty a ide iba čisto o náhodu. Tak ako aj ďalšie aktivity Slnka, tak i slnečné búrky sú totiž prejavom magnetických polí.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú