Predpovedať počasie na Slnku nie je zrovna tá najjednoduchšia úloha. Podľa oficiálnych predpovedí a vyhlásení NOAA, NASA či ISES by aktuálne prebiehajúci cyklus slnečnej aktivity mal byť mierny. Pravda je však taká, že rozdiel medzi týmito predpoveďami a tým, čo sa skutočne deje, je priepastný. Na tému upozornil portál Sciencealert.

Slnko je aktívnejšie, ako by malo byť

V skutočnosti už od septembra 2020 je na Slnku neustále viac slnečných škvŕn, než sa predpokladalo. To môže znamenať, že sa pripravuje na nezvyčajne silný cyklus aktivity. Od začiatku sledovania aktivít nášho Slnka si vedci všímali opakujúce sa obdobia ticha a výraznej aktivity, teda solárne cykly, ktoré sa striedajú zhruba každých 11 rokov.

Ako v rozhovore pre portál FonTech.sk objasnil riaditeľ Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied, Peter Gömöry, slnečné škvrny možno považovať za akúsi hlavnú črtu používanú na opis slnečnej aktivity.

Slnečné škvrny sú oblasti so silným magnetickým poliami, a javy ako slnečné erupcie, či výrony koronálnej hmoty vznikajú magnetickou rekonexiou, ktorá spôsobí roztrhnutie magnetických vlákien. Tie sa následne vrátia do stavu s nižšou hodnotou energie a všetka prebytočná energia sa vyžiari.

Okrem toho, ako upozorňuje portál InterestingEngineering, na južnej strane Slnka a priamo v jeho strede došlo nedávno k dvom erupciám.

Táto zvýšená aktivita na povrchu Slnka vytvorila až viac ako 19 000 km hlboký „kaňon“, z ktoré vystrelila  plazma. Tá smerovala aj k nám na Zem, kde spôsobila menšie geomagnetické búrky.

Ak sa naše predpovede naozaj mýlia a čaká nás silnejší slnečný cyklus, podľa solárneho fyzika Scotta McIntosha z amerického Národného centra pre výskum atmosféry to môže znamenať niečo veľmi zaujímavé.

Podľa jeho predpovedí totiž 25. solárny cyklus bude patriť zrejme medzi tie najsilnejšie zaznamenané. Neustále pribúdajúci počet slnečných škvŕn pritom naznačuje, že niečo na tejto predpovedi môže byť pravdivé.

Geomagnetické búrky

Geomagnetické búrky vznikajú, keď narazí solárny vietor na magnetické pole Zeme. Väčšinou sa jedná o výron koronálnej hmoty, kedy Slnko vyvrhne množstvo plazmy spolu s magnetickým poľom do vesmíru.

Silnejšie geomagnetické búrky môžu spôsobiť oveľa vážnejšie výpadky a poškodenie elektroniky, moderná civilizácia však zatiaľ takúto katastrofu nezažila. Silná geomagnetická búrka nastala naposledy v roku 1859 a je známa ako Carringtonova udalosť. Polárna žiara sa vtedy objavila až nad Karibikom a búrka poškodila telegrafné siete.