Belgicko urobilo v polovici mája výrazný krok smerom k budúcnosti svojej energetiky – schválilo návrh, ktorý otvára dvere k opätovnému rozvoju jadrovej energie vrátane výstavby nových elektrární. Krajina pritom ešte donedávna plánovala odstaviť všetkých sedem svojich jadrových reaktorov do roku 2025, no po energetickej neistote spôsobenej ruskou inváziou na Ukrajinu sa rozhodnutie v roku 2022 odložilo o desať rokov.

K moci sa v Belgicku vo februári 2025 dostala konzervatívna koaličná vláda na čele s premiérom Bartom De Weverom, ktorá považuje jadrovú energiu za nevyhnutný nástroj na zvládnutie výziev v oblasti energetiky. „Vieme, že je to nízkouhlíkový zdroj energie, vďaka čomu môžeme plniť naše európske klimatické ciele, no zároveň ide aj o hojný zdroj energie,“ uviedol belgický minister energetiky Mathieu Bihet. Dodal, že cieľmi, ktoré Belgicko zdieľa s ostatnými európskymi partnermi, sú bezpečnosť dodávok, kontrolovaná cena a nízkouhlíková energia a jadrová energia podľa neho spĺňa všetky tri kritériá. O téme informoval EuroNews.

Európa cúva od zeleného dogmatizmu

Belgicko pritom nie je jedinou krajinou v Európskej únii, ktorá zvažuje revíziu svojho postoja k jadrovej energii. Podobné úvahy sa objavujú aj v Nemecku, Taliansku, Dánsku či Španielsku. V Nemecku, ktoré bolo dlhé roky hlasným odporcom jadrovej energie, došlo k zatvoreniu posledných troch elektrární v apríli 2023.

No nový kancelár Friedrich Merz ešte ako kandidát sľúbil, že sektor opäť preskúma. V januári síce vyhlásil, že znovuotvorenie starých elektrární je „pravdepodobne nereálne“, no jeho rétorika už naznačuje zmenu v doterajšom ideologickom smerovaní krajiny. Minulý týždeň Merzova vláda oznámila, že prestane blokovať iniciatívy na rovnaké zaobchádzanie s jadrovou energiou a obnoviteľnými zdrojmi v európskej legislatíve.

EnBW/Midjourney

Taliansko, ktoré s jadrovou energiou skončilo už koncom 80. rokov, teraz plánuje návrat do roku 2030. Vláda premiérky Giorgie Meloniovej verí, že jadro pomôže zabezpečiť energetickú stabilitu a splniť environmentálne ciele dekarbonizácie. Poľsko, ktoré je silne závislé od uhlia, sa rozhodlo postaviť svoju prvú jadrovú elektráreň, pričom prvý reaktor má byť v prevádzke od roku 2033.

Ako sme ťa informovali, Dánsko po 40 rokoch začalo zvažovať zrušenie zákazu jadrovej energie a Švédsko nedávno schválilo legislatívu na financovanie novej generácie jadrových reaktorov. V Španielsku sa debata opäť rozprúdila po veľkom výpadku elektriny, ktorý krajinu zasiahol koncom apríla.

Energetický plán B?

Odborníci, ako napríklad profesor geopolitiky energie Adel El Gammal z Université Libre de Bruxelles, vidia dve hlavné stratégie návratu k jadrovej energii. Buď predĺžiť životnosť existujúcich elektrární, alebo začať výstavbu úplne nových. Tá druhá možnosť je však podľa neho výrazne náročnejšia pre vysoké náklady, potrebu rozsiahlej infraštruktúry a dlhú dobu výstavby, ktorá sa často pohybuje okolo desiatich rokov. Naopak, obnoviteľné zdroje ako veterná či solárna energia môžu byť podľa neho uvedené do prevádzky oveľa rýchlejšie.

Aj napriek týmto výzvam má jadrová energia svoje miesto v energetickom mixe. Hoci výstavba a likvidácia jadrových elektrární produkuje množstvo emisií, samotná prevádzka má len minimálny dopad na ovzdušie. Dlhodobým problémom však zostáva spracovanie rádioaktívneho odpadu, na ktorý sa aktivisti pravidelne odvolávajú. Niektorí tiež varujú, že prílišné spoliehanie sa na jadro môže spomaliť rozvoj obnoviteľných zdrojov.

Minister Bihet preto navrhuje spoluprácu medzi viacerými štátmi EÚ a vytváranie spoločných projektov, ktoré by mohli znížiť náklady, zabezpečiť stabilitu investícií a poskytnúť energetickému sektoru väčšiu dôveru. Ako hovorí El Gammal, jadrová a obnoviteľná energia sa navzájom nevylučujú, môžu ísť ruka v ruke, ak sa pristupuje k ich využitiu premyslene a strategicky.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia