Zatiaľ čo Európa napreduje vo svojom úsilí o zelenú transformáciu a rozvoj elektromobility, čelí vážnej výzve. Náš kontinent sa nevie zbaviť silnej závislosti od dovozu vzácnych zemín, ktoré sú kľúčové pre výrobu elektromotorov a veterných turbín.

Nová štúdia financovaná EÚ však prináša nádejné riešenie. Mali by sme sa zamerať na menší počet nízkorizikových ložísk vzácnych zemín, ktoré by mohli podstatne posilniť európsku sebestačnosť.

Mapovanie ložísk

Podľa analýzy projektu REEsilience, ktorý vznikol v roku 2022 s podporou EÚ a britskej agentúry UKRI, je možné výrazne zmierniť riziká dodávateľských reťazcov tým, že sa pozornosť sústredí na udržateľné a zodpovedne spravované ložiská mimo dominantného vplyvu Číny.

Tá v súčasnosti nielen kontroluje väčšinu svetového trhu so vzácnymi zeminami, ale v poslednej dobe zaviedla aj obmedzenia vývozu týchto surovín, čím vystavila európsky priemysel novým geopolitickým tlakom.

Výskumníci z REEsilience zmapovali 149 ložísk po celom svete a hodnotili ich z pohľadu environmentálnych, sociálnych a riadiacich rizík (ESG). Výsledky ukazujú, že viaceré ložiská v citlivých ekologických oblastiach, ako sú niektoré časti Brazílie, Strednej Afriky či juhovýchodnej Ázie, predstavujú značné environmentálne a sociálne výzvy.

Naopak, krajiny ako Nórsko, Švédsko, Fínsko, Kanada či Austrália disponujú ložiskami, ktoré nielenže majú priaznivé geologické vlastnosti, ale zároveň vykazujú nízke ESG riziká.

Pixabay/Pexels

Osobitnú pozornosť si zaslúži nórsky Fen komplex, ktorý bol identifikovaný ako mimoriadne perspektívne ložisko vďaka veľkosti a kvalite rudy v kombinácii s nízkymi environmentálnymi a spoločenskými rizikami.

Dôležitou lokalitou s potenciálom stať sa spoľahlivým partnerom pre EÚ je aj Grónsko, ktoré má silné politické väzby na Európu. Problémom však môže byť Donald Trump, ktorý má s týmto kusom zeme svoje vlastné plány.

„Odolný dodávateľský reťazec kritických surovín môže byť skutočne udržateľný len vtedy, ak zohľadníme udržateľnosť v najširšom zmysle slova. Preto je dôležité zohľadniť ESG faktory ešte predtým, než začneme s ťažbou nových ložísk vzácnych zemín,“ zdôraznil Maarten Koese z Leidenskej univerzity.

Ďalšie stratégie

Projekt však nejde len po povrchu geologických máp. Vyvinul aj dynamický simulačný model na predpovedanie možných budúcich vývojov v dodávateľských reťazcoch vrátane možných narušení a stratégií, ako sa voči nim brániť.

Ide napríklad o intenzívnejšie recyklovanie či predlžovanie životnosti produktov. „Modelovanie neistých systémov, ako sú globálne dodávky kovov, môže výrazne pomôcť pri pochopení budúcich výziev a ich riešení,“ uviedol Dr.ir. Willem Auping z TU Delft.

Bing Image Creator

Nemenej dôležitá je aj technologická stránka projektu. REEsilience sa zameriava na rozvoj automatizovanej výroby magnetov, zlepšovanie recyklačných procesov, digitalizáciu výroby a tiež na vzdelávanie novej generácie odborníkov, ktorá zabezpečí kontinuitu inovácií v tejto oblasti.

Projekt má trvať do júna 2026, pričom sa očakávajú ďalšie konkrétne výsledky, ktoré môžu pomôcť vytvoriť stabilnejší a udržateľnejší európsky dodávateľský reťazec pre vzácne zeminy.

Štúdia jasne naznačuje, že Európa má reálnu šancu znížiť svoju zraniteľnosť a environmentálnu záťaž tým, že bude cielene investovať do ložísk s nízkym ESG rizikom, posilní recykláciu a využije nové technológie.

Tieto zistenia sú kľúčové pre priemyselné odvetvia, ktoré stoja v popredí zeleného prechodu, najmä elektromobilitu a obnoviteľné zdroje energie, ktoré potrebujú stabilný a etický prístup k surovinám nevyhnutným pre svoju budúcnosť.

Čítajte viac z kategórie: Novinky