Európska vesmírna agentúra spája svoje sily s viacerými technologickými spoločnosťami v snahe vybudovať na viacerých vrstvách obežnej dráhy okolo Zeme svoj vlastný vesmírny internet, upozorňuje Firstpost. Projekt nesie názov hydRON a okrem ESA na ňom spolupracujú aj firmy ako Kepler Communications či Airbus, pričom v porovnaní so Starlinkom pôjde o oveľa menšiu konšteláciu.

Dáta prenesie laserom

Spoločnosť Kepler má v rámci tohto projektu použiť technológiu, na ktorej už pracuje. Podľa SpaceNews už firma prevádzkuje 21 satelitov, ktoré ale ponúkajú pomerne pomalé internetové pripojenie pre zariadenia, ktoré sú ďaleko od infraštruktúry potrebnej na bežné pripojenie. Americký Starlink má v tomto smere navrch, avšak ESA plánuje čosi nové.

Nové satelity totiž majú medzi sebou komunikovať laserom a dosiahnu prenosové rýchlosti na úrovni jedného terabitu. Konštelácia hydRON má pozostávať zo satelitov na nízkej obežnej dráhe do výšky 1 000 km, vďaka čomu je možné zabezpečiť pomerne nízku latenciu. Ďalšie satelity sa majú nachádzať na geostacionárnej obežnej dráhe vo výške okolo 36 000 km.

ESA

O pláne na vybudovanie vlastného orbitálneho internetu hovorí ESA už dlhšiu dobu, avšak až postupom času sa začali formovať skutočné plány, ktoré ešte nie sú ani zďaleka definitívne a nie je jasné, ako presne bude výsledný systém vyzerať. Známy je len jeho cieľ a že má poskytovať služby ako vládnym, tak aj komerčným zákazníkom. Môže ale naraziť na problémy.

 

Strategicky výhodné

Vesmírne satelitné konštelácie schopné poskytovať internetové pripojenie sú aj strategicky výhodné, čo už dokázal aj Starlink počas vojny na Ukrajine. Tam pomáha ukrajinskej armáde už dlhšiu dobu, avšak Rusku sa podľa nedávnych informácií podarilo vyvinúť vlastné rušičky, ktoré takéto internetové pripojenie narúšajú.

Kto ho vynesie?

Značnou časťou úspechu projektu Starlink, za ktorým stojí americká spoločnosť SpaceX, je fakt, že zvolila jednoduchšie satelity vyrábané v obrovskom množstve, čo umožnilo lacnejšiu výrobu a zároveň ich do vesmíru vynáša na svojich vlastných raketách Falcon 9, ktoré sú čiastočne opakovateľne použiteľné a teda nesmierne lacné v porovnaní s konkurenciou.

Systém plánovaný Európskou vesmírnou agentúrou je ale menej rozsiahly, komplexnejší a už kvôli tomu bude oveľa drahší. Navyše však nie je jasné na akých raketách sa dostane do vesmíru, keďže Európa žiadne opakovateľne použiteľné rakety nemá a tak skoro sa ich ani nedočká. HydRON navyše príde oveľa neskôr. Kým Starlink už dnes pokrýva takmer celú planétu a poskytuje internet prakticky kdekoľvek, ESA chce začať s vynášaním týchto satelitov až v roku 2027.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú