Aktualizované 27. novembra 2025:

Európska únia spravila ďalší krok v diskusii o jednom z najkontroverznejších technologických návrhov posledných rokov. Zástupcovia členských štátov sa po mesiacoch neúspešných rokovaní napokon zhodli na spoločnej pozícii k nariadeniu, ktoré má obmedziť šírenie materiálov zobrazujúcich sexuálne zneužívanie detí. Slovensko, Česko, Poľsko a Holandsko hlasovali proti, Taliansko sa zdržalo. Rozhodujúci posun nastal najmä po tom, čo podporu po dlhom odpore vyjadrilo Nemecko.

Dohoda prichádza v momente, keď sa tlak na prísnejšiu reguláciu internetových služieb zvyšuje, no zároveň rastú obavy o ochranu súkromia. Kľúčovým bodom sporu bolo najmä šifrovanie typu end-to-end, ktoré pôvodný návrh Komisie de facto podmieňoval plošným skenovaním komunikácie. Návrh preto kritici označovali ako „chat control“.

Od povinného skenovania k povinnému hodnoteniu rizík

Nový kompromisný text, na ktorom sa veľvyslanci členských štátov dohodli, výrazne mení filozofiu pôvodného návrhu. Povinné príkazy na detekciu obsahu, ktoré by zasahovali aj do šifrovanej komunikácie, boli vypustené. Nahrádza ich povinnosť platforiem identifikovať riziká spojené so šírením nelegálneho materiálu a zaviesť primerané opatrenia na ich zmiernenie.

Dobrovoľné skenovanie komunikácie však v návrhu zostáva ako jedna z možností, ktorú môžu platformy zvoliť. Obhajcovia súkromia upozorňujú, že aj takýto rámec môže v praxi vytvoriť tlak, aby sa skenovanie stalo faktickým štandardom, najmä ak sa regulačné orgány zamerajú na služby s end-to-end šifrovaním.

Napriek výhradám Európska rada teraz vstupuje do finálnej fázy, rokovaní s Európskym parlamentom, ktorý už v roku 2023 odmietol detekčné príkazy voči E2EE. Nájsť kompromis môže podľa expertov trvať ešte mesiace.

Nové povinnosti pre platformy a vznik európskej agentúry

Súčasťou návrhu je aj vytvorenie novej agentúry EÚ, ktorá má podporovať členské štáty aj poskytovateľov online služieb pri implementácii pravidiel. Digitálne firmy budú musieť preukázať, že aktívne bránia šíreniu nelegálneho obsahu. Národné orgány im navyše môžu uložiť povinnosť odstrániť konkrétny materiál, zablokovať prístup alebo vo vyhľadávačoch vyradiť škodlivé výsledky.

Dánsky minister spravodlivosti Peter Hummelgaard označil problém za kritický. „Každý rok sú zdieľané milióny súborov zobrazujúcich sexuálne zneužívanie detí. Za každým obrázkom a videom sa skrýva dieťa, ktoré čelilo najhoršiemu zneužívaniu. To je absolútne neprijateľné,“ vyhlásil.

Európska komisia odmieta, že by návrh znamenal plošné sledovanie online komunikácie. Jej hovorca Markus Lammert zdôraznil: „Nebude existovať nič ako kontrola chatu. Spoločnosti budú musieť odhaliť len materiály týkajúce sa sexuálneho zneužívania detí.“ Dodal tiež, že počet nahlásení stúpol z jedného milióna v roku 2010 na viac než 20 miliónov v roku 2024, čo podľa neho dokazuje naliehavosť situácie.

Europarlament žiada aj prísnejšie pravidlá pre deti na internete

V ten istý deň poslanci Európskeho parlamentu podporili aj nezáväznú správu, ktorá vyzýva na výrazné posilnenie ochrany detí v online prostredí. Navrhujú napríklad zavedenie minimálneho veku 16 rokov pre používanie sociálnych sietí, videoplatforiem či AI spoločníkov. Zameriavajú sa tiež na obmedzenie najviac návykových prvkov digitálnych služieb, ako je nekonečné scrollovanie či automatické prehrávanie videí.

Správa volá aj po rýchlej regulácii rizikových technológií, vrátane deepfake videí, AI agentov či takzvaných „undressing“ aplikácií, ktoré dokážu zneužiť fotografie bez súhlasu osôb. Platformy by zároveň nemali finančne motivovať detských influencerov.

Pôvodný článok:

Kontroverzný návrh Európskej únie s prezývkou „Chat Control“ opäť ožíva. Tentokrát sa však zdá, že má našliapnuté k schváleniu. Momentálne ho totiž podporuje 19 z 27 členských štátov. Tento plán by mohol už od októbra priniesť revolučnú, no pre mnohých znepokojujúcu zmenu.

Všetky správy, fotky a videá zasielané cez platformy ako WhatsApp, Signal či Telegram by boli skenované ešte pred ich zašifrovaním. O téme informoval portál Cointelegraph.

Návrh má reálnu šancu

Podľa francúzskeho technologického blogera Korbena návrh opäť otvorilo Dánsko 1. júla, teda hneď po tom, čo prevzalo predsedníctvo Rady EÚ. Zaujímavé je, že Francúzsko, ktoré sa predtým stavalo proti, teraz podporu vyjadrilo, a to podľa vyjadrení bývalého europoslanca Patricka Breyera z Nemecka, ktorý pôsobí v Európskej pirátskej strane.

Medzi ďalšie krajiny, ktoré stoja za návrhom, patria Belgicko, Maďarsko, Švédsko, Taliansko a Španielsko. Kľúčové je však rozhodnutie Nemecka, ktoré sa zatiaľ nerozhodlo. Ak by sa pridalo na stranu väčšiny, mohlo by sa hlasovanie skončiť schválením tzv. kvalifikovanou väčšinou ešte do polovice októbra.

Na schválenie je potrebných minimálne 55 % členských štátov, teda aspoň 15 z 27, ktoré zároveň predstavujú aspoň 65 % obyvateľstva EÚ. Pri momentálnom vývoji to teda vyzerá, že návrh má reálnu šancu na prijatie.

Apple/Unsplash (Úprava redakcie)

Koniec súkromia

Návrh sa zameriava na tzv. „client-side scanning“, teda skenovanie priamo v zariadení používateľa, a to ešte pred tým, ako je správa zašifrovaná. „Je to ako keby pošta prišla prečítať vaše listy priamo u vás doma predtým, ako ich vložíte do obálky,“ uviedol Korben. Takýto prístup podľa kritikov zásadne ohrozuje súkromie bežných používateľov, ktorí by boli vystavení neustálemu algoritmickému dohľadu.

Hoci návrh zdôvodňuje potrebu ochrany pred detským zneužívaním (CSAM), Breyer upozorňuje, že by v praxi išlo o „masový dohľad prostredníctvom plne automatizovaného a okamžitého sledovania správ a četov, čo by znamenalo koniec súkromia v digitálnej komunikácii“.

A to nie je všetko. Návrh zahŕňa aj povinné overovanie veku, čím by sa de facto odstránila anonymita na platformách. Organizácie za digitálne práva preto vyzývajú občanov, aby kontaktovali svojich europoslancov, podpísali petície a snažili sa zabrániť schváleniu zákona, ktorý môže byť podľa nich nezvratný.

Unsplash

Vyhrotené Francúzsko

Situácia sa ešte viac vyhrotila v súvislosti s Francúzskom, kde sa už v lete 2024 odohrali udalosti, ktoré vyvolali vlnu obáv o slobodu prejavu. Zakladateľ Telegramu Pavel Durov bol zatknutý vo Francúzsku po tom, ako ho obvinili z nedostatočnej moderácie svojej platformy, čo podľa úradov prispelo k šíreniu kriminality.

Durov však tvrdí, že francúzska rozviedka ho začiatkom roka kontaktovala s požiadavkou na cenzúru konzervatívneho obsahu pred májovými voľbami v Rumunsku, čo údajne odmietol. „Francúzsko riskuje spoločenský kolaps, ak bude pokračovať v cenzúre a regulačnom pretlaku,“ varoval vtedy Durov.

Celý návrh tak otvára zásadnú debatu o rovnováhe medzi bezpečnosťou a súkromím, pričom jeho praktické dôsledky by mohli znamenať pre používateľov digitálnych platforiem zásadnú stratu anonymity a súkromia v online priestore.

Čítajte viac z kategórie: Cyber