V obývateľnej zóne našej najbližšej hviezdy sme objavili planéty a tajne sme dúfali, že sa na nich nachádza život. Podľa najnovších informácií je však čosi také vysoko nepravdepodobné. Vedci totiž predpokladajú, že pravidelne vyvrháva obrovské množstvá koronálnej hmoty, píše Sciencealert.

Smrteľný lúč

Vedci na našej najbližšej hviezde, Proxima Centauri, zaznamenali obrovskú erupciu, ktorá bola 10-krát väčšia než tá najväčšia vyprodukovaná Slnkom, ktorého aktivitu pozorne sledujeme už niekoľko rokov a ESA len nedávno zverejnila video zachytávajúce 22 rokov jeho činnosti. Podľa najnovších informácií sa však objavujú nové obavy. Vedci totiž predpokladajú, že tento červený trpaslík pravidelne vyvrháva veľké množstvá koronálnej hmoty.

ESA / NASA

Počas vyvrhnutia koronálnej hmoty dochádza k uvoľneniu veľkého množstva plazmy s vlastným magnetickým polom. Zem je chránená svojim magnetickým polom a atmosférou, navyše sme od hviezdy oveľa ďalej, než planéty pri Proxima Centauri. Jedna z nich, Proxima Centauri b, obieha okolo hviezdy vo vzdialenosti len 7 500 000 km, čo je takmer desaťkrát menej než Merkúr. Planéta kvôli tomu zažíva solárne vetry 2000-krát silnejšie než Zem.

V takomto prípade je možné, že planétam v tomto hviezdnom systéme na ochranu nepostačí ani silné magnetické pole, ktoré planéta Proxima Centauri b môže mať vďaka veľkosti veľmi podobnej Zemi. Navyše sú to práve červení trpaslíci, ktorí produkujú ohromné množstvo takýchto erupcií a zrejme tak možno vylúčiť veľké množstvo exoplanét zo zoznamu potenciálnych kandidátov pre mimozemský život.

V hre je galaxia plná života

Napriek strate mnohých kandidátov nemusíme strácať nádej. Len naša galaxia totiž podľa nedávnych informácií obsahuje až 300 miliónov takýchto potenciálne obývateľných exoplanét. Len niektoré z nich obiehajú okolo červených trpaslíkov a aj keď existuje ešte veľké množstvo kritérií o ktorých ani nevieme, naše šance ostávajú vysoké.

Ron Miller

Smrteľné lúče a výboje však nie sú jediným neduhom vzdialených planét. Mnohé z nich sa potýkajú s extrémnymi gravitačnými silami či teplotnými výkyvmi. Napríklad K2-414b je k svojej hviezde tak blízko, že teploty dosahujú až 300 C° a na jej povrchu pršia kamene.

Pošli nám TIP na článok



Vesmír a veda