Každá veľká technologická revolúcia v histórii si vyžiadala radikálnu prestavbu ekonomického a daňového systému. Keď vznikli veľké korporácie, prišli dane zo zisku a miezd. Rozmach automobilizmu priniesol spotrebné dane z palív na financovanie cestnej infraštruktúry.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Dnes stojíme na prahu najväčšej transformácie trhu práce za posledné storočie a Slovensko sa jej nevyhne. Umelá inteligencia postupne nahrádza ľudských pracovníkov aj na našom území a vymieňa ich za softvér a automatizované systémy. Posun od ľudí k strojom však nepredstavuje len technologickú či ekonomickú výzvu, ale priamo ohrozuje samotné základy európskeho sociálneho štátu a financovanie dôchodkových systémov, ktoré sa môžu dotknúť aj Slovákov.

Jednoduchá matematika zdanenia

Európsky model sociálneho zabezpečenia patrí k najštedrejším na svete, no jeho financovanie stojí na mimoriadne zraniteľnom pilieri, ktorým je zdanenie práce. Podľa najnovších údajov Európskej komisie tvoria dane z miezd a odvody viac ako 51,5 % všetkých daňových príjmov v krajinách EÚ-27.

Článok pokračuje pod videom ↓

Financie prúdia priamo z výplatných odvodov zamestnancov a zamestnávateľov, pričom tvoria hlavný zdroj pre vyplácanie starobných dôchodkov a zdravotnej starostlivosti. Medzinárodný menový fond odhaduje, že až 40 % pracovných miest na celom svete je vystavených vplyvu umelej inteligencie.

Ak AI vedie ku kráteniu stavov a úbytku živých zamestnancov, okamžite dochádza k výpadku odvodov. Menej výplatných pások znamená menej peňazí v dôchodkových fondoch, čo vytvára priamy finančný tlak na budúcich aj súčasných penzistov.

Riešením tohto výpadku nie je neustále zvyšovanie odvodového zaťaženia pre zostávajúcich pracujúcich ľudí, ale zásadná zmena daňovej architektúry. Logickou odpoveďou je presun daňového bremena zo zamestnancov na korporátne zisky firemných gigantov, ktoré zarábajú práve vďaka nasadzovaniu AI namiesto ľudskej sily.

Na rozdiel od priameho zdanenia strojov či hardvéru zdanenie nadmerných ziskov nedestabilizuje investície do inovácií. Problémom však zostáva mobilita kapitálu. Na rozdiel od výplatných pások, ktoré sú pevne spojené s konkrétnym štátom, zisky technologických firiem sa dajú ľahko presúvať do jurisdikcií s nízkymi daňovými sadzbami, čo dlhodobo vidíme na príklade Írska či Luxemburska.

Vlna AI poriadne naruší financie

Práve z tohto dôvodu vznikli medzinárodné iniciatívy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Globálny rámec sa snaží čeliť presúvaniu ziskov prostredníctvom dvoch kľúčových pilierov. Prvý pilier mení pravidlá o tom, kde sa nadnárodné korporácie zdaňujú a presúva časť daňových práv z krajín, kde sídli centrála firiem, do krajín, kde sa nachádzajú ich reálni používatelia a zákazníci.

Druhý pilier zavádza globálnu minimálnu korporátnu daň vo výške 15 % pre firmy s obratom nad 750 miliónov eur. Európska únia zareagovala najrýchlejšie a smernicou z roku 2022 zaviedla túto minimálnu daň s platnosťou od roku 2024.

Dôchodky v ohrození kvôli AI
Gemin/ChatGPT

Presadenie týchto globálnych riešení v praxi však naráža na vážne geopolitické prekážky. Spojené štáty americké, kde sídli väčšina popredných vývojárov AI a tech gigantov, pravidlá OECD dosiaľ neratifikovali. Tlak zo strany USA navyše postupne oslabuje aj európske ambície.

Na základe dohôd G7 z júna 2025 a následných rozhodnutí Európskej komisie z januára 2026 získali americké materské skupiny rôzne výnimky z európskych pravidiel minimálnej dane. Pod tlakom obchodných hrozieb navyše Komisia ustúpila od plánovanej celoeurópskej digitálnej dane, čím v Európe vznikla len nesúrodá mozaika národných digitálnych daní v krajinách ako Francúzsko, Taliansko, Španielsko či Rakúsko.

Európska únia má síce na stole ďalšie nástroje, ako je spoločný korporátny daňový základ BEFIT či návrh vlastného firemného zdroja EÚ, no oba zostávajú politicky sporné. Ustupovanie výnimkám a geopolitickým záujmom tak priamo ohrozuje rozpočty členských štátov. Aj keď ľudia budú v dôsledku automatizácie pracovať menej, ich potreby v oblasti zdravotnej starostlivosti a starobných dôchodkov nezmiznú.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP