Nie je veľa režisérov, ktorí by boli spájaní s technologickým pokrokom vo svete kinematografie tak veľmi ako James Cameron. 67-ročný kanadský tvorca svetu priniesol Terminátora, Avatara či Titanic a jeho meno je synonymom pre filmové inovátorstvo, pričom takmer každý svoj film obohatil o revolučný prvok.

Cameronove filmy dovedna zarobili dokopy viac ako 6 miliárd dolárov a mnohé z nich vo svojej dobe definovali trend popkultúry. Za všetkým však stojí Cameronova tvrdá povaha workoholika či dokonca režisérskeho diktátora, pod ktorým si herci musia prejsť najväčším peklom v ich kariére a siahnuť až na samé dno trpezlivosti.

Zo šoféra kamiónu jeden z najlepších režisérov

James Cameron sa narodil v Kanade v roku 1954 a už od malička ho životom viedla túžba písať vlastné sci-fi poviedky. Vo veľkej miere ho v tom ovplyvnila fascinácia sériou Star Wars či filmom 2001: Vesmírna Odysea.

Vo svojich sedemnástich rokoch sa s rodičmi presťahoval do Kalifornie a sen priblížiť sa k filmovému svetu nabral reálnejšie kontúry. Cameron sa dal na štúdium na California State University, ktoré však nedokončil a následne ho jeho vášeň k veľkým vozidlám priviedla k práci šoféra kamiónu, počas čoho mal dostatok času na premýšľanie a písanie svojich scenárov.

V ďalšom kroku jeho kariérneho života sa dostal do filmovej spoločnosti, ktorá produkovala lacné béčkové horory, kde pomáhal s tvorbou rekvizít, stavbou vesmírnych korábov či planét.

Jeho príbehová kreativita a fantázia ho k réžii prvýkrát doviedli pri béčkovom horore Piraňa 2, ktorý sa natáčal v Taliansku. Prvá skúsenosť Camerona s režisérskou stoličkou však nedopadla vôbec dobre. Po scenáristických nezhodách s talianskym producentom dostal nakoniec zákaz pokračovať na réžii filmu a jeho vízia pre samotný film sa rozpadla.

Snímka sa nakoniec stala absolútnym prepadákom po technickej aj príbehovej stránke a napriek tomu, že produkčný tím spolu s dvomi ďalšími režisérmi si presadili svoju zostrihanú verziu filmu, Cameron je pri filme stále uvádzaný ako spolurežisér.

Jediným pozitívom celého natáčania bola podľa Camerona jedná osudná noc, keď sa mu v horúčkach snívalo o zabijackom stroji s pochrómovaným skeletom, ktorý ho chcel zabiť. Nasledujúci deň o tom spísal príbeh, ktorý navždy zmenil dejiny kinematografie.

Jeho filmy zarobili miliardy a určili technologické trendy

Vstupenkou do hollywoodskej smotánky sa pre Camerona stal, pochopiteľne, Terminátor s príbehom o vojne ľudstva a strojov z budúcnosti, ktorý sa mohol pýšiť na svoju dobu nevídanými vizuálnymi efektmi. Terminátor naplno vystrelil do výšin Hollywoodu aj hereckú hviezdu Arnolda Schwarzeneggera, ktorého postavu zabijackeho stroja mal pôvodne hrať neslávne známy O. J. Simpson.

Filmy Jamesa Camerona sa počas jeho kariéry tešili obrovskému záujmu, predovšetkým vďaka jeho ochote posúvať hranice špeciálnych efektov v integrácii s tradičnými prvkami filmového rozprávania. Mnohé jeho snímky sa stali revolučnými aj vďaka jeho autentickej dobrodružnej povahe, s ktorou sa pre potreby natáčania napríklad potopil k skutočnému vraku Titanicu či na dno Mariánskej priekopy.

Aj to bol dôvod, prečo vždy vedel presvedčiť štúdiá, aby jeho filmy podporili štedrou sumou a to aj v prípadoch, keď scenár nepôsobil ako veľké lákadlo pre masy divákov. Spoločnosti 20th Century Fox a Paramount Pictures, ktoré vo vtedajšej dobe spravili z filmu Titanic najdrahší film všetkých čias, zo začiatku neskrývali značné obavy z návratnosti snímky.

Historická tematika, ktorú všetci poznáme, naplnená romantickým príbehom s minutážou viac ako 3 hodiny nie je niečo, čo by do kín lákalo v minulosti veľké masy ľudí. Cameronovi sa to však podarilo a Titanic sa stal vtedy najziskovejším filmom všetkých čias.

Filmy Jamesa Camerona zarobili spolu po celom svete viac než 6 miliárd dolárov, čo je viac ako všetky filmy Christophera Nolana, Tima Burtona či posledné štyri filmy o Harrym Potterovi.

Ide vždy tou najťažšou cestou

James Cameron ako režisérsky inovátor nie je z tej skupiny, ktorá chce za každú cenu robiť veci jednoduchšie, práve naopak, vždy sa snaží posunúť latku režisérskeho umenia spojeného s najnovšími technológiami vyššie a vyššie.

Prelomovým bol práve Terminátor, ktorý odštartoval novú éru špeciálnych efektov. Dohromady 35 dizajnérov pracovalo neuveriteľných šesť mesiacov na záberoch digitálneho morfujúceho robota T-1000, čo predstavovalo len 5 minút z celého filmu s minutážou 136 minút. Softvér, ktorý použili na úpravu efektov bol prvou verziou Photoshopu.

Byť za každú cenu autentický potvrdil Cameron aj pri natáčaní filmu True Lies, keď si spolu s producentmi prenajal tri americké stíhačky Harrier od americkej vlády za 2 410 dolárov na hodinu. Pre potreby produkcie filmu podvodného sci-fi Priepasť zas neváhal postaviť dve obrovské nádrže, z ktorej jedna bola v tej dobe najväčšou sladkovodnou nádržou na Zemi.

So svojím posledným filmom Avatar z roku 2009 zase priniesol revolúciu s unikátnym 3D spôsobom snímania. Pre potreby dokumentu Cesta na dno Zeme ukázal svoju lásku k oceánom a ponoril sa do Mariánskej priekopy, najhlbšieho miesta našej planéty.

Po neuveriteľných 13 rokoch sa diváci konečne môžu tešiť aj na pokračovanie Avatara, kde je použitá unikátna technológia metódy snímania pohybu pod vodou, ktorú ešte nikto predtým takýmto spôsobom nedokázal použiť vo filme. Cameron dal tak opäť prednosť svojmu tvrdošijnému inovátorskému prístupu pred tým konvenčným, ktorý bude použitý napríklad v Aquamanovi 2.

NEPREHLIADNI
Netflix do nich nalial milióny, o niektorých si ani nepočul. 16 extrémne sľubných filmov Netflixu v roku 2022

Zlomené nohy, päsť do tváre Camerona a takmer smrť na pľaci

Cameronov obrovský zápal pre filmy sa netýkal len jeho nárokov na technickú dokonalosť. Svoje by vedeli hovoriť aj viacerí členovia štábu či herci, ktorí boli pri natáčaní pod obrovským časovým a psychickým tlakom.

Šesťmesačné natáčanie filmu Priepasť je občas označované aj ako najťažšie v hollywoodskej histórii a to predovšetkým kvôli nahustenému času a diktatúre, ktorá vládla na pľaci v ľadovej vode.

Herci museli počas celého natáčania pracovať 70 hodín počas šiestich dní v týždni, pričom Cameron nepovolil hercom vlastných kaskadérov, kvôli čomu museli získať vlastný potápačský certifikát.

Herec Ed Harris počas jednej scény dokonca takmer zomrel po tom, čo mu došiel vzduch a dýchací regulátor, ktorý dostal na pomoc, bol otočený naopak. Ani v tomto vypätom momente však Cameronova kamera nebola vypnutá, čo naštvalo herca, ktorý neskôr režiséra udrel päsťou do tváre.

Nahustený program a časový sklz spôsobili, že Cameron požiadal hercov, aby „malú potrebu“ vykonávali priamo do neoprénu, aby tak nestrácali čas chodením na toaletu. Herečka Mary Elizabeth Mastrantonio sa počas natáčania v jednom momente psychicky zrútila a ušla s výkrikom: „My nie sme zvieratá!“.

Kontroverzné natáčanie neobišlo ani hviezdu Titanicu, oscarovú herečku Kate Winslet, ktorej dával Cameron riadne zabrať. Nielenže na pľaci vládli tvrdé podmienky, niektorí kaskadéri si dokonca pri ikonickej scéne potopenia lode zlomili rebrá a nohy. Cameron si neodpustil ani menšiu šikanu voči herečke za jej váhu, keď ju nazval „Kate-weight-a-lot.“

Titanic bol taký náročný na natáčanie, že sa Kate Winslet rozhodla dať si po jeho premiére dlhú a potrebnú prestávku v nakrúcaní ďalších filmov. „Od dokončenia Titanicu som odmietla sedem ponúk. Momentálne nechcem pracovať, čo je nový a príjemný pocit…“, dodala britská herečka. James Cameron je všeobecne považovaný za najväčšieho workoholika v radoch hollywoodskych režisérov a herci si pod jeho vedením musia občas prejsť peklom.

Nie je tajomstvom, že Cameron pri natáčaní Titanicu držal hercov na pracovisku denne aj 10 hodín bez prestávky. Neskôr, keď sa nakrúcanie začalo omeškávať, bol aj sám režisér v plnom nasadení niekedy až 18 hodín denne, kvôli čomu si nechával pichať adrenalínové injekcie.

Cameronova záľuba v tvrdej práci bola bolestne pociťovaná aj pri filme True Lies, keď sa vyhrážal prepustením zamestnancov, ktorí si robili prestávky v kúpeľni. Najbolestivejšie to možno pociťoval Arnold Schwarzenegger, ktorý uviedol, že počas natáčania v lietadle Harrier nemohol ísť ani na záchod.

Extrémne náročné bolo aj natáčanie Terminátora 2, kvôli ktorému sa herečka Linda Hamilton musela naučiť narábať so skutočnou zbraňou UZI a pomáhal jej v tom samotný vynálezca zbrane – izraelský generál Uzi Gal.

Povaha diktátora, ako Camerona v minulosti nazvali mnohí herci, sa však postupne s jeho vekom začala zmierňovať a sám režisér pri rozhovore pre Dailymail v roku 2011 priznal, že sa už poučil zo svojej minulosti.

„Myslím, že mám povesť hrôzostrašného režiséra a boli časy, keď som bol pred 25 alebo 30 rokmi skutočnou nočnou morou. Pracoval som na nízkorozpočtových filmoch, ktoré sa museli nakrútiť v rekordne krátkom čase a nebol tak priestor na žiadne chyby.

Nezáležalo mi na tom, či ľudí zo štábu alebo hercov po skončení natáčania ešte niekedy uvidím. Posledné roky ma však naučili, že je veľmi dôležité mať dobré vzťahy s členmi tímu.“

Z DiCapria chcel spraviť Spider-Mana

Aj keď si Cameron vybudoval od 90. rokov v Hollywoode silnú pozíciu a prakticky každé jedno štúdio mu skočilo na každý jeho scenáristický nápad, predsa len ostal film, ktorý nikdy nenatočil.

Uznávaný režisér takmer odštartoval novú éru Marvelu so Spider-Manom, ktorého mal údajne hrať Leonardo DiCaprio. O filme sa hovorilo, že bude rovnako grandiózny ako Burtonova franšíza s Batmanom a myšlienky o pavúčom mužovi potvrdil aj samotný DiCaprio v rozhovore pre Empire v roku 2015.

Cameron sa rozpovedal vo viacerých médiách aj o samotnom koncepte jeho Spider-Mana. „Chcel som vytvoriť niečo, čo by pripomínalo drsnú realitu. Superhrdinovia mi vo všeobecnosti vždy prišli tak trochu fantazijní a chcel som urobiť niečo v duchu Terminátora a Votrelcov, čo vás hneď vtiahne do reality. Chcel som to uzemniť v univerzálnej ľudskej skúsenosti.“

Dôvodom, prečo snímka nikdy neuzrela svetlo sveta aj napriek napísanému scenáru bola zlá finančná situácia produkčných spoločností The Cannon Group a Carolco Pictures, ktoré vlastnili práva na Spider-Mana, a bankrot Marvelu, ktorý bol začiatkom 90. rokov ťažkopádnou komiksovou spoločnosťou, ktorej posledným filmom vo vtedajšej dobe bol nepodarok Howard the Duck.

V roku 1998, keď sa Marvel dostal zo zlej finančnej situácie, súdy určili, že práva spomínaných produkčných spoločností na Spider-Mana vypršali a následne boli predané Sony a scéna tak bola pripravená pre Tobeyho Maguirea.