Vedcom sa podarilo pomocou jedinečného podzemného detektora zachytiť záhadné častice, ktoré pochádzali z jadrového reaktora. Zaujímavé však je, že na detekciu tejto častice použili extrémne čistú nádrž s vodou a dokázali ju zachytiť na vzdialenosť až neuveriteľných 240 kilometrov, informuje portál ScienceAlert.

Na stope neutrín

Časticu, známu ako antineutríno, sa podarilo zachytiť vďaka tomu, že zasiahla nádrž s extrémne čistou vodou hlboko pod zemským povrchom a vytvorila záblesk, na ktorý vedci čakali. Objav bližšie popisujú v štúdii a vysvetľujú, že toto antineutríno pochádzalo z atómového reaktora vzdialeného až 240 kilometrov od samotného detektora, pričom podľa odborníkov má tento objav neuveriteľný potenciál.

Snažia sa totiž dostať na stopu neutrín, najbežnejších častíc s hmotnosťou vo vesmíre, ktoré však nie je možné priamo pozorovať. Napriek tomu je však ich hmotnosť nesmierne nízka, nemajú náboj a navyše takmer vôbec neinteragujú s inými časticami, čo je najväčším problémom pri ich hľadaní, skúmaní a pozorovaní. Keďže sú schopné preniknúť aj cez veľké množstvo hmoty, sú známe aj ako častice duchov.

SNOLAB

Antineutrína majú byť antihmotou pre neutrína, avšak má to jeden háčik. Bežnou vlastnosťou antičastíc je, že majú opačný náboj v porovnaní s ich klasickými dvojčatami. Keďže neutrína žiaden náboj nemajú, vedci ich od seba rozoznávajú len na základe toho, že antineutrína vznikajú pri elektrónoch a neutrína zase pri pozitrónoch, teda anti-elektrónoch.

Zmenili procedúru

Podzemný detektor neutrín SNO+ sa od doby detekcie tohto antineutrína poriadne zmenil a namiesto čistej vody má vo svojej nádrži, ktorá sa nachádza viac ako 2 km pod povrchom, 780 ton lineárneho alkylbenzénu – kvapalnej organickej zlúčeniny, ktorá dokáže znásobiť svetlo a je preto vhodná práve na detekciu častíc, ktoré spôsobujú slabé záblesky, vysvetľuje SNOLab.

Okrem dobrých správ pre hľadanie neutrín a pokrok v ich výskume vedci na záver dodávajú, že môže ísť o dobrú metódu aj na meranie výkonu reaktorov. Pomocou zariadenia SNO+ sa vedci aj naďalej snažia zistiť, či sú neutrína a antineutrína tie isté častice a hľadajú preto špecifický typ rozpadu, ktorý doteraz nebol pozorovaný.