Podieľali sa na ňom aj Slováci. Do Bajkalského jazera ponorili najväčší teleskop pre výskum neutrín
Sobota bola počas posledného víkendu pre mnohých iba ďalším víkendovým dňom, na severnej pologuli sa však na Bajkalskom jazere odohralo významné spustenie najväčšieho teleskopu pre detekciu neutrín na svete. Výsledok spolupráce vedcov z mnohých krajín, vrátane Slovenska a Česka, bude vo vodách jazera skúmať zdroje vysokoenergetických častíc, ako aj ich úlohu pri evolúcii galaxií, píše Spojený ústav jadrových výskumov.
Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní
Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne
Neutrína patri medzi najzákladnejšie elementárne častice vesmíru, no zároveň sú jednými z najmenej preskúmaných. Svojimi vlastnosťami sa približujú elektrónom, avšak neobsahujú žiaden elektrický náboj a dokonca nemajú takmer žiadnu hmotnosť. Pre vedcov je ich odhalenie preto nesmierne náročné.
Pri odhaľovaní a výskume neutrín pomáhajú špeciálne teleskopy
Vedci ich často označujú aj ako „časticu duchov“, nakoľko neutrína nemajú takmer žiadnu interakciu s inou hmotou. Dokážu precestovať ohromné vzdialenosti a prechádzať cez všetky materiály a hmotu aj tu na Zemi. Prechádzajú dokonca aj cez nás. Zachytenie vysokoenergetického neutrína však môže pomôcť vedcom odhaliť jeho pôvodný zdroj a vďaka tomu pochopiť aj základy univerza.

Odhalenie takejto častice je ale nesmierne komplikované. Vedci k tomu využívajú špeciálne teleskopy umiestnené na najnezvyčajnejších miestach planéty. Niektoré sa nachádzajú napríklad v ľade na Antarktíde, iné sú uložené v horách alebo vo vode. Doteraz najväčší teleskop pre skúmanie neutrín bol spustený len 13. marca, kedy ho vedci slávnostne spustili do chladných vôd Bajkalského jazera.
Najväčší teleskop bol spustený do Bajkalského jazera. Vývoja sa zúčastnili aj Slováci
Na vývoji teleskopu, označeného ako Baikal-GVD (Gigaton Volume Detector), pracoval celý tím vedcov od roku 2015. Doteraz bol v jazere využitý aj prvý teleskop BDUNT (Baikal Deep Underwater Neutrino Telescope), ktorý bol vyvíjaný ešte v 90-tých rokoch minulého storočia a dokončený o 8 rokov neskôr. V roku 2005 potom dostal viaceré vylepšenia.
Od roku 2015 však tím vedcov zo Slovenska, Česka, Poľska, Nemecka a Ruska vyvíjal komplexnejší a jeden z najväčších teleskopov pre detekciu neutrín. Na vývoji sa podieľali zo Slovenska Mgr. Rastislav Dvornický, profesor RNDr. Fedor Šimkovic, CSc., Mgr. Zuzana Bardačová a Eliška Eckerová z Univerzity Komenského. Z Česka sa na vývoji podieľali doc. Ing. Ivan Štekl, CSc., Mgr. Lukáš Fajt, Ph.D. a RNDr. Zdeněk Hons, CSc. z ČVUT.

Prvá fáza vývoja teleskopu bola dokončená v roku 2015, kedy malo zariadenie 192 optických modulov, aktuálne je však vybavené až 288 týmito modulmi, ktoré sú umiestnené v 8 stringoch. Zariadenie má rozmery približne pol kubického kilometra a v najbližších rokoch by mal teleskop dosiahnuť efektívny objem pre vysokoenergetickú kaskádovú detekciu na takmer 1 km3.

Bajkalské jazero nebolo pre teleskop vybrané náhodou, ide totiž o najhlbšie jazero sveta, ktorého dno sa nachádza až 1,6 km pod hladinou. Práve jeho hĺbka rozhodla o tom, že je vhodným miestom pre využitie tohto teleskopu. Samotné zariadenie sa musí pre svoje fungovanie pri detekcii neutrín nachádzať čo najhlbšie, aby bol eliminovaný „šum“ ostatných energetických častíc, ktoré „bombardujú“ našu planétu.

Teleskop GVD má byť pritom priamym konkurentom pre obdobné zariadenie pomenované ako IceCube, ktoré sa nachádza 2,5 km pod povrchom ľadu na Antarktíde. Baikal-GVD teleskop bol však v jazere ponorený do hĺbky 750 – 1300 metrov približne 4 km od pobrežia.
Ako bolo spomenuté, teleskop pre detekciu neutrín sa musí nachádzať v čo najväčšej možnej hĺbke, aby dokázal zachytiť tieto častice. Práve voda je pritom vhodným médiom, ktoré mu to umožňuje. Teleskop Baikal-GVD bol v sobotu 13. marca spustený do jazera cez obdĺžnikový otvor v ľade.
Čítajte viac z kategórie: Novinky
Ďakujeme, že čítaš Fontech. V prípade, že máš postreh alebo si našiel v článku chybu, napíš nám na redakcia@fontech.sk.
Teraz čítajú

Vedci našli kvantový stav, ktorý klasické modely nevedeli predpovedať. Výsledok je ohromujúci
Ľudstvo vytvorilo najväčšiu mapu vesmíru v histórii. Má 5,6 bilióna pixelov a 4 miliardy objektov

Atóm nechali padať a zároveň stáť na mieste. Výsledok potvrdil takmer 100-ročnú Einsteinovu teóriu

Vedci zbúrali 145 rokov starý predpoklad fyziky. Slávny jav funguje aj tam, kde nemal

Prelom storočia: Vedci zrejme po prvý raz zachytili temnú hmotu
- 24 hod
- 48 hod
- 7 dní
-
- Rusi našli spôsob, ako ovládať drony hlboko nad Ukrajinou. Využili čínske rádia
- Medzihviezdny pohon má problém. Pri 75 % rýchlosti svetla sa začína správať čudne
- Netflix ide konkurovať Pánovi prsteňov. Nová fantasy bude úplne iná, ako na začiatku sľuboval
- Do Európy príde nová automobilová značka. Slováci jej produkty veľmi dobre poznajú
- NHL 27 prináša najväčšie prekvapenie posledných rokov. Od sľubov však má ďaleko
-
- Medzihviezdny pohon má problém. Pri 75 % rýchlosti svetla sa začína správať čudne
- Lacné elektromobily majú odvrátenú stranu. Najväčší výrobca batérií posiela automobilkám varovanie
- Netflix ide konkurovať Pánovi prsteňov. Nová fantasy bude úplne iná, ako na začiatku sľuboval
- Vedci zbúrali 145 rokov starý predpoklad fyziky. Slávny jav funguje aj tam, kde nemal
- Najlepší vojnový seriál všetkých čias chystá prekvapivý návrat. Dorazí už na budúci týždeň
-
- Zajtra na Slovensku končí veľký operátor. Pobočky už zatvoril, náhrada prinesie viaceré výhody
- Na Slovensko dorazila nová streamovacia služba. Je úplne zadarmo, ponúka filmy aj šport
- Veľkolepé sci-fi 2026 dorazilo online. S dabingom aj v špeciálnej verzii
- Akčný hit valcuje kiná a prepisuje históriu. Online tak skoro nebude
- Nie každému bude stačiť ísť 25 km/h. Tisíce Slovákov čaká povinnosť PZP, inak hrozia vysoké pokuty
