Výskumníci v novej štúdii zistili, že ľudia môžu nadobudnúť falošné spomienky, ak daným subjektom budú ukazované deepfake videá filmov, ktoré v skutočnosti nikdy neboli natočené.

Inak povedané, deepfake videá v štúdii publikovanej v periodiku PLOS One presvedčili účastníkov, že sú skutočné, na základe čoho sa im vytvorili falošné spomienky (uviedli, že daný film už videli). Na tému upozornil portál EurekAlert.

Deepfake lepší ako originál

V niektorých prípadoch tieto falošné, respektíve deepfakeové remaky filmov boli dostatočne presvedčivé na to, aby subjekt uveril, že hlavnú rolu vo filme Matrix hral Will Smith. Štúdia má však jeden háčik.

Ukázalo sa totiž, že „deepfake videá pri skresľovaní pamäte nie sú o nič účinnejšie, ako jednoduché textové popisy,“ uvádza sa v správe.

To znamená, že na vytvorenie falošných spomienok, respektíve na oklamanie niekoho nie je potrebné vytvárať dokonalé deepfake videá, ale stačí dobre napísaný text, uvádza portál Futurism.

Výsledky štúdie sú založené na skúmaní 436 ľudí, ktorí sa zúčastnili výskumu. Ich úlohou bolo sledovanie falošných filmových remakov s rôznymi hercami, ako je už spomínaný Will Smith v Matrixe, či Brad Pitt a Angelina Jolie vo filme Osvietenie (The Shining), Chris Pratt, ktorý prebral rolu Harrisona Forda v Dobyvateľoch stratenej archy (Indiana Jones and the Raiders of the Lost Ark) a ďalšie.

Všetky deepfake úryvky filmov boli prezentované, ako keby boli skutočné, pričom účastníci uvádzali, či daný film už videli a neskôr ho porovnali s originálom.

Z výsledkov štúdie vyplýva, že v priemere sa podarilo deepfake videami filmov oklamať až 49 % účastníkov, pričom 41 % z nich tvrdilo, že deepfake remake filmu Captain Marvel v hlavnej úlohe s Charlize Theron bol lepší ako originál.

Miera vytváranie falošných spomienok z textových popisov bola ale na podobnej percentuálnej úrovni, čo naznačuje, že technológia deepfake nemusí byť pri skresľovaní pamäte výkonnejšia, ako iné nástroje.

Inak povedané, text s falošnými informáciami je rovnako účinný, ako deepfake videá – aspoň čo sa skresľovania spomienok týka.

„Naše zistenia nie sú veľmi znepokojujúce, keďže nenaznačujú žiadnu silnú hrozbu falšovania (spomienok) nad rámec existujúcich foriem šírenia dezinformácií,“ uvádza Gillian Murphy.

Ide to aj primitívnejším spôsobom

Takže hoci mnoho odborníkom, ale i širokej verejnosti deepfake videá naháňajú strach, najmä čo sa šírenia dezinformácií týka, štúdia naznačuje, že tento nástroj nemá (aspoň zatiaľ) väčšiu moc ako iné prostriedky šírenia dezinformácií. Aj keď deepfake videá v rámci štúdie spôsobili, že pomerne veľké množstvo ľudí si vytvorili falošné spomienky, rovnaké výsledky boli dosiahnuté aj prostredníctvom textu.

Výsledky štúdie - porovnanie deepfake videí a textu - Gillian Murphy et al.

Jednoducho povedané, štúdia ukázala, že na skreslenie ľudskej pamäte nie je potrebný žiadny veľký technologický pokrok, pretože ľudia sa dajú efektívne oklamať aj jednoduchším spôsobom.

Čítajte viac z kategórie: Novinky