Prvý prípad človeka nakazeného koronavírusom sa objavil ešte koncom decembra minulého roka. Od tej doby sa nákaza rozšírila takmer do celého sveta a postihla ďalšie desiatky krajín, kde sa ňou infikovali desiatky tisíc ľudí a tisícky z nich na toto ochorenie zomreli.

Lekári a vedci preto intenzívne hľadajú protilátku, ktorá by šíreniu vírusu zabránila, no zároveň skúmajú jeho dopad na ľudský organizmus. Počítačová tomografia je najlepšou metódou pre odhalenie dopadu koronavírusu na naše telo. Snímky z rádiologického vyšetrenia ukázali jeho vplyv na naše pľúca, informoval Daily Mail.

Počet ľudí nakazených koronavírusom po celom svete stále stúpa a doteraz sa ochorením nakazilo dokopy už vyše 126 000 ľudí, vyše 4 600 naň zomrelo, no z choroby sa vyliečilo už viac ako 68 000 pacientov. Zatiaľ čo sa situácia v Číne zdá sa stabilizuje, vírus sa stále intenzívnejšie šíri najmä v Európe, kde sú denne zaznamenané stovky nových prípadov nákazy.

Najhoršie spomedzi všetkých európskych krajín je na tom Taliansko, kde sa doteraz nakazilo takmer 12 500 ľudí a vyliečilo sa o čosi viac ako 1000 pacientov. Nákaza si však v tejto krajine vyžiadala v čase písania článku 827 obetí. Lekári preto skúmajú, ako vplýva koronavírus na telo a najmä pľúca človeka. Všetky vedecké fakty a informácie o tomto ochorení sme zhrnuli v samostatnom článku. Taktiež sme pripravili aktuálny prehľad štatistík o koronavíruse vo svete.

Odkiaľ prišiel?

Koronavírus bol po prvýkrát identifikovaný ešte v 8. decembra 2019 v čínskom Wu-chane. Presne 11. februára však svetová zdravotnícka organizácia (WHO) predstavila oficiálny názov koronavírusu, ktorý teraz poznáme ako Covid-19. Ako uvádza portál Live Science, zvyčajne môžu spôsobovať choroby dýchacích ciest ako je napríklad obyčajné nachladnutie.

 Štúdia zverejnená v časopise Journal of Medical Virology v počiatkoch bádania po pôvode vírusu uvádzala, že pôvodcom by mohli byť hady. Najnovšia genetická analýza sekvencií Covid-19 ukazuje, že ich najbližšími genetickými príbuznými sa javia koronavírusy netopierov, pričom isté medziprodukty sekvencií ukazujú pravdepodobne aj na šupinavce.

Koronavírus má vážny dopad na pľúca človeka

Po objavení nového koronavírusu začali lekári skúmať ochorenie už u prvého nakazeného človeka, ktorým mal byť 44-ročný muž z čínskeho mesta Wu-čan pracujúci na trhu s morskými plodmi.

Muž navštívil nemocnicu s príznakmi ochorenia ešte 25. decembra, no napriek snahe lekárov koronavírusu podľahol o týždeň neskôr. Príznaky pacienta boli horúčka a kašeľ, ktoré sa u neho prejavovali vyše 2 týždňov. Lekári preto spravili aj CT skenovanie jeho pľúc, aby odhalili poškodenie, ktoré toto ochorenie spôsobilo.

Prekvapivé výsledky skenovania ukázali vážne poškodené pľúca. V nich sa vytvorili vzduchové vačky a abnormalita GGO (Ground-Glass Opacity), ktorá je v rádiológií známa ako nešpecifikovaný nález pri počítačovej tomografii, ktorý naznačuje vyplnenie vyplnenie častí pľúc transudátom alebo exudátom.

• Transudát je nezápalová tekutina hromadiaca sa v telesných dutinách, ktorá vzniká aj pri pľúcnej embólii a iných ochoreniach pri nedostatku bielkovín.
• Exudát je zápalová tekutina hromadiaca sa v kĺboch a telesných dutinách, obsahuje viac bielkovín, má hnisavý charakter a môže vznikať pri zápaloch, tuberkulóze či nádoroch.

Rovnaké symptómy boli neskôr potvrdené aj u 54-ročnej ženy, ktorá sa mala koronavírusom nakaziť po návšteve Wu-čanu. Pacientke bol diagnostikovaný silný zápal pľúc, vysoké horúčky, kašeľ, únava a nahromadenie krvi v hrudi.

Bola liečená antibiotikami a lekári ju napojili na kyslík. Problémami trpela aj 45-ročná žena z Číny (provincia Sichuan) po príchode z Japonska, ktorá mala pozitívne výsledky na koronavírus.

V jej prípade CT skenovanie odhalilo niekoľko bielych oblastí v pľúcach, ktoré boli v minulosti identifikované aj pri ochoreniach SARS a MERS.

Pre laboratórne overenie výskytu koronavírusu sa pacientovi odoberajú vzorky hlienu a slín. Doterajšie testy boli pozitívne iba v prípade, ak pacient prejavuje známky nákazy. Snímky z počítačovej tomografie boli popísané aj v publikácii komunity rádiológov pre Severnú Ameriku.

Najlepšie výsledky pri identifikácii poskytuje počítačová tomografia

Podľa výsledkov testov je CT najlepším spôsobom pre identifikáciu koronavírusu, vďaka čomu je napriek absencii liekov a liečebných metód pre toto neznáme ochorenie možné efektívne určiť prítomnosť ochorenia a izolovať infikovaného pacienta.

Ďalšie články

Príznaky sa prejavia až po určitej dobe
Najnovší výskum odhaľuje: Aká je priemerná inkubačná doba koronavírusu?

Kedy dochádza k najhoršiemu?
Nákazy koronavírusom majú vlastný bod zlomu. Po ňom sa objavujú príznaky, ktoré môžu viesť k smrti

Desiatky expertov sa vydali do Číny
25 expertov vyslali do Číny, aby preskúmali koronavírus. Odhalili kľúčové detaily

Počítačová tomografia má pritom najnižšiu chybovosť pri identifikovaní koronavírusu (len 3,9 % alebo 2 chyby z 51 prípadov). V Číne bolo ochorenie potvrdené u prvých 51 pacientov testovaním nukleových kyselín a u dvoch pacientov bol potvrdený adenovírus (respiračné ochorenie). CT skenovanie tak potvrdzuje, že ide o jednu z najlepších metód pre diagnostikovanie koronavírusu.

Pri tejto metóde je však problémom rozoznávanie medzi jednotlivými vírusovými ochoreniami. Citlivosť CT na koronavírus však bola v porovnaní s metódou RT-PCR (71 %) na úrovni 98 %. Podľa usmernení čínskej vlády je však pacientov potrebné testovať na ochorenie reverznou transkripčnou polymerázovou reťazovou reakciou (RT-PCR).

Čítajte viac z kategórie: Koronavírus