Súkromná sieť pozemných radarov LeoLabs, ktorá sa špecializuje na sledovanie prevádzky na nízkej obežnej dráhe Zeme (LEO), zaznamenala 22. júna neznámy objekt v tesnej blízkosti čínskeho vojenského raketoplánu Šen-lung („Božský drak“), upozorňuje portál LiveScience.

Účel je neznámy

Tento orbitálny prostriedok momentálne vykonáva svoju štvrtú utajenú misiu. Analytici z LeoLabs prostredníctvom radarovej stanice na Novom Zélande identifikovali teleso, ktoré nefigurovalo v žiadnom doterajšom katalógu družíc.

Následné merania z celej globálnej siete radarov s vysokou istotou potvrdili, že nový objekt uvoľnil priamo čínsky raketoplán. V našom časovom pásme (SELČ) tieto dáta spracovali a overili v priebehu 22. a 23. júna, pričom orbitálnu dráhu telesa už monitorujú aj sledovacie systémy Vesmírnych síl USA (US Space Force).

Britský astronóm a odborník na sledovanie satelitov Jonathan McDowell špekuluje, že najnovší objekt predstavuje takzvaný CubeSat, miniatúrny družicový formát v tvare kocky, ktorý materské lode často vynášajú ako sekundárny náklad.

Presný účel tohto telesa však zostáva neznámy. Podľa analýz, ktoré v minulosti zverejnil portál Space News, Čína pomocou raketoplánu pravdepodobne testuje operácie priblíženia a stretnutia na obežnej dráhe.

Šen-lung využíva tieto vypustené ciele na nácvik orbitálneho manévrovania, inšpekcie cudzích satelitov alebo na vývoj technológií určených na manipuláciu s inými telesami. Hoci sa objavujú aj teórie o špionážnych senzoroch či protidružicových zbraniach, doteraz nikto nezaznamenal, že by raketoplán alebo jeho podriadené objekty reálne poškodili cudzie družice.

Projekt, ktorý západné spravodajské služby označujú aj pod skratkou CSSHQ (Znovupoužiteľný experimentálny kozmický koráb), predstavuje bezposádkovú technologickú platformu. Čína raketoplán vypúšťa vertikálne pomocou nosnej rakety Čchang-čeng 2F (Long March 2F) z kozmodrómu Ťiu-čchuan v púšti Gobi. Aktuálna štvrtá misia odštartovala 7. februára (v prepočte na stredoeurópsky čas v ranných hodinách).

V kozme už strávil roky

Použitie rakety typu CZ-2F jasne definuje hmotnostné a rozmerové limity samotného stroja. Keďže táto raketa dokáže na nízku obežnú dráhu dopraviť náklad s hmotnosťou maximálne 8,4 tony, Šen-lung musí byť výrazne menší než niekdajší americký Space Shuttle. Po ukončení misií stroj znižuje obežnú dráhu, vstupuje do atmosféry a pristáva horizontálne ako klzák na utajenej vojenskej základni Lop Nur v autonómnej oblasti Sin-ťiang, ktorá disponuje masívnou, až päťkilometrovou pristávacou dráhou.

Od roku 2022 vypustil tento stroj na obežnú dráhu už najmenej deväť objektov. Historicky prvá misia v septembri 2020 trvala iba dva dni a slúžila na overenie aerodynamických vlastností a základných systémov. Druhá misia (august 2022 až máj 2023) trvala osem mesiacov a priniesla uvoľnenie prvého satelitu. Počas tretej misie (december 2023 až september 2024), ktorá trvala deväť mesiacov, uvoľnil raketoplán sedem objektov, z toho šesť v rovnakom čase.

Boeing /U.S. Space Force

Šen-lung doteraz nazbieral v kozme takmer 700 kumulatívnych dní. Oficiálne miesta v Číne doteraz nezverejnili žiadnu fotografiu ani bližšie technické špecifikácie dizajnu. Určitú predstavu o jeho podobe však priniesli amatérski astrofotografi v auguste 2024, keď zachytili záblesky svetla odrážajúceho sa od trupu raketoplánu. Výsledná snímka odhalila jasný bočný výčnelok, v ktorom experti rozpoznali rozvinuté solárne panely určené na nepretržité napájanie palubných systémov počas dlhodobých misií.

Čína nie je jedinou veľmocou, ktorá prevádzkuje tajný autonómny raketoplán. Spojené štáty americké využívajú vlastnú platformu Boeing X-37B. Dva operačné modely tohto amerického stroja strávili od roku 2010 v kozme už viac ako 4 200 kumulatívnych dní.

Na rozdiel od Číny však Pentagon a NASA poskytujú verejnosti aspoň základné informácie o dizajne, výskumných cieľoch a parametroch misií. Americký X-37B navyše vďaka kompatibilite s ťažkými raketami Falcon Heavy dokáže operovať na oveľa vyšších a eliptických dráhach, zatiaľ čo čínsky Šen-lung sa kvôli limitom nosiča CZ-2F zatiaľ drží výlučne na nízkej obežnej dráhe vo výškach približne 300 až 600 kilometrov nad povrchom Zeme.

Čítajte viac z kategórie: Novinky