Takmer nič ju nezostrelí. Čína ukázala obávanú hypersonickú zbraň s obrovskou rýchlosťou

Najmenej šesť mobilných odpaľovacích vozidiel, presun po vidieckych cestách a raketová jednotka pripravená zmeniť miesto útoku na poslednú chvíľu. Čína pri príležitosti 99. výročia vzniku Ľudovej oslobodzovacej armády ukázala vzácny pohľad na jednotky, ktoré zrejme používajú hypersonický systém DF‑17.

Nejde však o premiéru novej zbrane. DF‑17 sa za operačný systém považuje už niekoľko rokov. Nové zábery majú predovšetkým presvedčiť protivníkov, že Čína ho nevlastní iba na vojenské prehliadky, ale dokáže ho vo väčšom počte rozptýliť, presúvať a na povel pripraviť na útok.

Odpálenie zrušili, jednotka okamžite zmenila miesto

Dokumentárna séria Zhìshèng, ktorú odvysielala čínska štátna televízia CCTV, ukázala činnosť raketových jednotiek, veliteľského centra aj pozemných obslúh. Samotný dokument strely priamo neoznačil a nezverejnil miesto ani čas cvičenia. Ich klinovitá hlavica a konštrukcia však zodpovedajú známym záberom DF‑17.

Najzaujímavejšia scéna nebola samotným štartom. Jedna z jednotiek dostala podľa South China Morning Post počas príprav rozkaz odpálenie prerušiť, presunúť sa na inú pozíciu a vykonať úder v neskoršom stanovenom čase.

Takýto manéver ukazuje dôvod, prečo je DF‑17 umiestnená na mobilnom odpaľovacom vozidle. Jednotka nie je odkázaná na pevné silo, môže meniť pozície a skrývať sa pred prieskumnými satelitmi či lietadlami. Protivník preto musí nájsť nielen letiacu strelu, ale ešte pred štartom aj pohybujúce sa odpaľovacie zariadenie.

Čínsky štátny denník Global Times zverejnil aj záber najmenej šiestich vozidiel v jednej kolóne. Vojenský komentátor Zhang Junshe na jeho základe vyhlásil, že systém bol masovo rozmiestnený, dosiahol plnú bojovú spôsobilosť a momentálne je v bojovej službe. Zábery samotné však neodhaľujú počet vyrobených striel ani jednotiek, preto tieto tvrdenia nemožno nezávisle overiť.

Zbraň nie je nová, nový je signál Pekingu

DF‑17 sa prvýkrát verejne objavila na vojenskej prehliadke v Pekingu v októbri 2019. Databáza Missile Threat amerického centra CSIS ju eviduje ako operačnú od rovnakého roka. Najnovšia verejná správa amerického ministerstva obrany o čínskej armáde ju takisto zaraďuje medzi už zavedené konvenčné úderné systémy.

Peking však tentoraz neoznámil dokončenie vývoja obávanej zbrane. Demonštruje vyššiu úroveň pripravenosti a schopnosť koordinovať viacero mobilných odpaľovacích zariadení.

Čínske médiá ju označujú za prvú oficiálne zavedenú hypersonickú zbraň typu waverider na svete. Tento superlatív však závisí od presnej definície a od dátumu, ku ktorému bol systém skutočne zaradený do služby. Rusko v rovnakom období zavádzalo vlastný hypersonickú klzavú zbraň Avangard.

Pretekom vo vývoji podobných systémov sme sa na FonTechu venovali aj pri projekte juhokórejskej hypersonickej strely. DF‑17 sa od pripravovaných zbraní líši práve tým, že už má byť súčasťou bežnej výzbroje.

China releases fresh footage of DF-17 hypersonic missile launch vehicles on PLA anniversary. pic.twitter.com/kvbEbtporU

— News Arena India (@NewsArenaIndia) August 4, 2026

Balistická raketa iba zabezpečí rozbeh

DF‑17 spája raketový nosič na tuhé palivo s hypersonickým klzákom. Nosič ho vynesie do potrebnej výšky a zrýchli, následne sa klzák oddelí a pokračuje atmosférou po podstatne plochejšej dráhe než klasická balistická hlavica.

Podľa databázy CSIS Missile Threat sa odhadovaná rýchlosť počas kĺzavého letu pohybuje medzi Mach 5 a Mach 10. CSIS uvádza dolet 1 800 až 2 500 kilometrov, zatiaľ čo správa Pentagonu pracuje s rozpätím približne 1 500 až 2 000 kilometrov. Presné parametre zostávajú utajené.

Rozhodujúcou vlastnosťou nie je iba rýchlosť. Klzák dokáže počas letu meniť smer, takže jeho cieľ nemožno predpovedať tak jednoducho ako pri klasickej balistickej dráhe. Nižší let zároveň skracuje čas, počas ktorého ho môžu zachytiť pozemné radary.

Neznamená to, že je DF‑17 neviditeľná alebo principiálne nezostreliteľná. Americký kontrolný úrad GAO však upozorňuje, že kombinácia nižšej výšky, vysokej rýchlosti a nepredvídateľnej dráhy výrazne komplikuje sledovanie. USA preto budujú nové satelitné vrstvy a vyvíjajú stíhaciu raketu Glide Phase Interceptor určenú na zásah počas kĺzavej fázy.

Dosah pokrýva najcitlivejšiu časť Ázie

Pentagon uvádza pri DF‑17 úlohy proti pozemným aj námorným cieľom. Z pevninskej Číny môže jej dosah pokryť Taiwan, časť Japonska a vojenské ciele v priestore takzvaného prvého ostrovného reťazca.

Práve v tomto regióne by sa v prípade konfliktu pohybovali americké a spojenecké sily. Mobilné DF‑17 by mohli útočiť na letiská, veliteľské stanovištia, radary alebo lode a pokúsiť sa narušiť obranu ešte pred rozvinutím väčšej operácie.

Taiwan medzitým buduje opačnú stranu tejto rovnice. Pri obrane pobrežia skúša kombinovať protilodné strely, delostrelectvo, drony aj protitankové zbrane, aby prípadný útok rozbil vo viacerých vrstvách.

Nový dokument nedokazuje, že čínska armáda dokáže všetky deklarované schopnosti zopakovať v reálnom konflikte. Ukazuje však, aký signál chce Peking vyslať: DF‑17 už nie je experiment ani výstavný kus. Má byť pohyblivou zbraňou pripravenou zmeniť pozíciu, cieľ aj čas úderu skôr, než protivník dokončí reakciu.

Čítajte viac z kategórie: Novinky