Západ nechápe, čo Čína stvorila. Ultimátna AI prenikne do najcitlivejšej vojenskej oblasti

Vývoj v oblasti umelej inteligencie začína prenikať aj do najcitlivejších oblastí medzinárodnej bezpečnosti. Vedci z Čínskeho inštitútu atómovej energie oznámili vývoj AI systému, ktorý je údajne schopný rozlíšiť medzi pravou jadrovou hlavicou a jej presvedčivou napodobeninou. Ide o bezprecedentné nasadenie umelej inteligencie v oblasti jadrového odzbrojenia a zbrojnej verifikácie, vysvetľuje Interesting Engineering.

Odhalí jadrový náklad

Základnou výzvou pri kontrole jadrových zbraní je overiť prítomnosť skutočných bojových hlavíc bez toho, aby kontrolóri získali prístup k utajovaným technickým detailom ich konštrukcie. Tento paradox (overiť, ale neodhaľovať) sa vedci pokúsili vyriešiť kombináciou nukleárnej fyziky, pokročilého šifrovania a hlbokého učenia. Vznikol tak systém, ktorý operuje v rámci tzv. protokolu nulových znalostí. Ten umožňuje overenie pravosti bez toho, aby boli zdieľané konkrétne údaje o vnútornej štruktúre hlavice.

Počítačový model, trénovaný na miliónoch simulácií, analyzuje, ako sa neutrónové žiarenie správa pri prechode cez rôzne materiály. Testovacie vzorky obsahovali aj zbraňový urán, no tiež atrapy z olova alebo menej obohateného uránu. Vďaka analýze prenosu neutrónov sa AI naučila rozpoznať jemné rozdiely, ktoré by boli pre ľudského pozorovateľa alebo klasický detektor prakticky nepostrehnuteľné.

Kľúčom k ochrane utajovaných informácií je fyzická ochranná vrstva, resp. špeciálny štít z polyetylénu s hustou mriežkou otvorov, ktorý deformuje rádiologický „odtlačok“ hlavice, ale stále prepúšťa dostatok žiarenia na to, aby ho AI mohla analyzovať. Tento prístup kombinuje fyzickú anonymizáciu s dátovou presnosťou.

TASR/AP

Efektívnejšia kontrola

Tradičné metódy overovania, aké sa používajú napríklad v USA alebo Rusku, sa spoliehajú na zložité elektronické systémy, ktoré spracúvajú senzormi získané údaje a následne poskytujú iba binárny výsledok, áno alebo nie.

Problémom týchto systémov je však ich komplexnosť, ťažké nahliadanie do ich vnútorného fungovania a najmä nutnosť absolútnej dôvery medzi zúčastnenými stranami, že systém neobsahuje zadné vrátka.

AI systém, aký testuje Čína, by mohol teoreticky ponúknuť alternatívu, ktorá je presnejšia, menej závislá od ľudskej interakcie a potenciálne aj transparentnejšia. Zároveň však vyvoláva vážne obavy. Systémy strojového učenia sa správajú ako čierne skrinky. Ich rozhodovacie procesy sú často neprehľadné, a teda ťažko kontrolovateľné. Navyše, ich komplexná softvérová povaha ich robí zraniteľnými voči manipulácii a kybernetickým útokom.

Čítajte viac z kategórie: Novinky