Z článku na portáli Gizmodo sa najnovšie dozvedáme, že CIA spolu s Národnou bezpečnostnou agentúrou (NSA) a tajnými službami vtedajšieho západného Nemecka (NSR), špehovali nielen nepriateľské, ale aj spojenecké tajné služby prostredníctvom výrobkov švajčiarskej spoločnosti Crypto AG, ktorú dlhý čas vlastnili. Ako naznačuje jej názov, firma sa venovala výrobe šifrovacích zariadení. Správu zverejnil americký denník Washington Post.

Ústredná spravodajská služba, známejšia pod skratkou CIA, je ako americká tajná služba známa po celom svete a ťažko by si našiel niekoho, kto o CIA ešte nepočul. Za svoju slávu vďačí najmä kontroverznej činnosti, keďže jej agenti, tak ako agenti všetkých tajných služieb, občas šíria dezinformácie a ovplyvňujú názory reprezentantov USA.

Tajné služby okrem iného tiež zbierajú utajované informácie, ktoré potom predávajú ďalej – najmä svojim spriateleným štátom – čo sa mnohým samozrejme nepáči. Nijaká iná tajná služba to však nerobí v celosvetovom merítku tak ako americká CIA.

Pixabay

Spomínaná švajčiarska spoločnosť Crypto AG bola založená počas Druhej svetovej vojny v 40. rokoch ako nezávislá firma na výrobu šifrovacích zariadení. Jej výrobky sa tešili úspechu medzi tajnými službami mnohých štátov, o čom svedčí fakt, že v priebehu rokov ich používalo viac ako 120 štátov po celom svete, medzi nimi sú napríklad Argentína, Egypt, Mexiko, Irán, Saudská Arábia, Južná Kórea či Vatikán, dokonca aj bývalé Československo, uvádza portál Daily Mail.

V roku 1951 však s dovtedy nezávislou spoločnosťou Crypto AG uzavrela tajnú dohodu americká CIA a spolu s tajnou službou NSR, niekdajšieho Západného Nemecka, ju počas studenej vojny viac ako 50 rokov mali pod úplnou kontrolou. Agenti tajných služieb riadili rozhodnutia vedenia Crypto AG a zabezpečili technológiu podľa svojich predstáv. Mali v nej vedieť manipulovať algoritmami, aby šifrovanie síce vyzeralo dôveryhodne, ale agenti CIA vedeli šifrované správy jednoducho prečítať.

Pixabay

Americká CIA a nemecká BND takto získané informácie predávali ďalej, avšak získané peniaze použili rôzne. Zatiaľ čo nemecká BND nimi pokryla výdavky na rôzne spravodajské akcie v teréne, CIA za tieto peniaze odkúpila a následne zlikvidovala spoločnosti, ktoré sa tiež venovali výrobe šifrovacích zariadení. Crypto AG vďaka tomu dlhé roky nemala konkurenciu. Je však zaujímavé, že o týchto aktivitách nevedeli ani mnohí zamestnanci samotnej CIA.

96-stranový dokument o operácii vypracovaný v roku 2004 Centrom pre štúdium spravodajských informácií (CSI) však vyvoláva mnohé otázky. Ak CIA skutočne vedela o toľkých veciach, ktoré sa po celom svete diali, musela vedieť aj o mnohých zverstvách, ktoré sa v priebehu druhej polovice 20. storočia odohrávali po celom svete. Prečo teda na ich zastavenie nič neurobila? Zrejme nechcela prezradiť, že má k dispozícii takéto prostriedky.

Z novej správy vyplýva, že NSA, spolupracujúca s CIA, mala štáty rozdelené do troch kategórií. Do „A“ kategórie patril Sovietsky zväz, do „B“ kategórie Ázia a „G“ zahŕňalo v podstate všetky ostatné štáty. Washington Post píše, že začiatkom 80. rokov bola viac ako polovica spravodajských informácií získaná cez zariadenia od Crypto AG. „Zahraničné vlády platili Američanom a západnému Nemecku veľké peniaze za česť, že si ich tajnú komunikáciu prečítajú zakaždým najmenej dve, prípadne až päť alebo šesť cudzích krajín,“ ironicky sa píše v správe CIA zo 70. rokov 20. storočia.

Screenshot/YouTube

Washington Post uviedol, že „Nemcov prekvapila ochota Američanov špehovať takmer úplne všetky štáty okrem svojich najbližších spojencov,“ vrátane členov NATO – Talianska, Turecka či Grécka. V roku 1992 však v Iráne zatkli zástupcu Crypto AG, za ktorého nemecká BND údajne zaplatila milión amerických dolárov. Zaujímavosťou však je, že dokonca ani tento zamestnanec nevedel, že vlastne pracuje pre CIA, pretože jeho úlohou bolo len predať švajčiarske šifrovacie zariadenia.

Po tomto incidente nemecká tajná služba z projektu vycúvala. Informácie CIA ku Crypto AG sa končia rokom 1993, avšak viaceré informácie naznačujú, že CIA v tomto projekte s Crypto AG skončila až v roku 2018, kedy švajčiarska spoločnosť definitívne ukončila svoju činnosť. Na projekte sa podieľala nemecká firma Siemens výmenou za 5 % podiel zo zisku tajnej operácie. Známa Motorola taktiež prispela svojim dielom – pomohla totiž zmenšiť objem šifrovacích prístrojov. Obe firmy spolu s nemeckou BND sa ku kauze odmietli vyjadriť.

Flickr

Podobné informácie o zmanipulovaných komunikačných prostriedkoch zverejnil už v roku 2013 Edward Snowden. Najnovšia správa by mohla otvoriť oči ľuďom, ktorí si ešte stále myslia, že šifrované aplikácie ako Signal alebo Tor sú skutočne také zabezpečené. Ak totiž americká CIA mohla mať prístup k najviac utajovaným informáciam, prečo by nemohla čítať aj súkromné správy na zabezpečených aplikáciach.

Zdá sa, že komunikácia v súčasnosti už nie je súkromná a bude to len a len horšie. Ak ťa zaujíma história tajných služieb, studená vojna alebo história kryptografie, celú reportáž si môžeš prečítať na webe Washington Post.