Akákoľvek vyrobená zbraň, ktorá má slúžiť na odstavenie nepriateľa za cenu jeho života, je tragédiou pre ľudstvo. Lenže to, čo v sedemdesiatych rokoch minulého storočia vyplávalo na povrch, kompletne otriaslo svetovou scénou. Studená vojna totálne pohltila dvoch úhlavných nepriateľov, ktorí brojili proti druhej strane a vyvíjali poriadne šialené zbrane.

Agenti oboch znepriatelených mocností – USA a Sovietskeho zväzu – sa občas uchyľovali k poriadnym amorálnostiam. Keďže pracovali v utajení, mnohé z ich brutálnych spôsobov boli odhalené až o niekoľko rokov či desaťročí neskôr. O azda najkrutejšej zbrani, ktorú kedy človek vymyslel, podrobne píše web Military.

Nekompromisné praktiky CIA

Studená vojna bola skrytým konfliktom medzi Západom a komunistickým blokom, keď sa Spojené štáty a Sovietsky zväz po víťazstve v druhej svetovej vojne stali súperiacimi superveľmocami. 18. septembra 1947 založil Harry S. Truman jednu z najznámejších vládnych agentúr – Central Intelligence Agency, známejšiu pod skratkou CIA.

Táto hlavná spravodajská služba vlády Spojených štátov amerických mala hneď niekoľko dôležitých úloh a funkcií, ako napríklad získavanie a analýzu informácií o zahraničných vládach, spolkoch a spoločenských skupinách, či ochranu národných záujmov. Zo zákona však CIA nesmela zhromažďovať informácie o amerických občanoch na území USA, okrem výnimočných prípadov spojených so špionážou alebo terorizmom.

Lenže časy boli naozaj nekompromisné a od päťdesiatych rokov bola táto agentúra ochotná zájsť skutočne ďaleko bez ohľadu na hranice, takže napríklad sledovanie a zachytávanie pošty amerických občanov nebolo v tom čase ničím výnimočným a ani tým najhorším, čo CIA robila. Ilegálne experimenty, ako bolo podávanie LSD „nevedomým a nedobrovoľným“ subjektom znie predsa len o čosi horšie.

C-SPAN/YouTube

Nechutné praktiky začali postupne vychádzať najavo po zriadení komisie pod vedením senátora Franka Churcha. Táto komisia bola založená v roku 1975 ako Senátne vyšetrovacie podkomisie pre tajné aktivity (Senate Select Committee to Study Governmental Operations with Respect to Intelligence Activities), známejšia sa neskôr stala ako Churchova komisia.

Jej zriadenie bolo reakciou na sériu znepokojivých odhalení zo začiatku 70. rokov. Najskôr vyplávalo na povrch, že armáda sleduje amerických občanov na domácej pôde, čo – ako sme spomínali – jasne zakazoval zákon. The New York Times na margo toho vtedy odhalil, že CIA si desaťročia vedie záznamy o približne 10 000 občanoch podozrivých z špionáže — vrátane jedného člena Kongresu.

Jedným z najšokujúcejších zistení komisie bolo odhalenie programu cieleného na životy zahraničných vodcov, ako boli Patrice Lumumba z Konga, Rafael Trujillo z Dominikánskej republiky, Ngô Đình Diệm z Vietnamu, generál René Schneider z Čile a samozrejme Fidel Castro, ktorý prežil – podľa dostupných informácií – až 630 až 638 pokusov o atentát.

Zišlo by sa niečo veľkolepé

Aby sa atentáty na významných predstaviteľov nepohodlných režimov či štátov nepodobali na zrejmé vraždy, CIA potrebovala dokonalú zbraň. Tú napokon agentúra našla v podobe neurotoxínu z morských mäkkýšov, konkrétne išlo o saxitoxín. Tieto „náboje“ zo smrteľného jedu boli vystreľované zo špeciálne upravenej pištole Colt M1911 so zameriavacou optikou, ktorá mala dostrel údajne až 100 metrov.

Fern/YouTube

Namiesto klasických guliek však Colt vystreľoval zmrazené dávky saxitoxínu, ktoré sa po zásahu obete rýchlo rozpustili. Smrteľná chemikália spôsobovala paralýzu a zlyhanie dýchania, ktoré viedlo k smrti v priebehu niekoľko sekúnd.

Čo však bolo najhoršie a najzákernejšie, nielenže výstrel z upravenej zbrane nebolo vôbec počuť a smrteľné zranenie v podobe miniatúrnej krvavej bodky by neraz neodhalil ani špecializovaný patológ. Zlatým klincom tejto úkladnej vraždy bolo to, že smrť obete vyzerala ako obyčajný infarkt. Preto ju v roku 1975 senátor Church verejne predstavil ako tzv. „zbraň na infarkt“. Dodnes je tento neobyčajný nástroj symbolom extrémov, do ktorých bola CIA ochotná zájsť počas studenej vojny.

C-SPAN/YouTube

Ideálny jed

Objav saxotoxínu ako ideálneho jedu sa pripisuje Mary Embreeovej. Tá nastúpila do CIA ihneď po ukončení strednej školy a spočiatku pracovala ako sekretárka. Neskôr ju však preložili do projektu známeho ako MKNaomi. Ten mal za úlohu hľadať a hromadiť smrteľné materiály pre špecifické použitie divízie technických služieb. Išlo teda o látky, ktoré by agenti mohli používať pri špionážnych operáciách.

Embreeovej úlohou bolo nájsť jed, ktorý by bol nedetekovateľný. Práve spomínaný saxitoxín bol tým, čo CIA hľadala. Ide o jednu z najjedovatejších látok na svete, ktorá pôsobí na nervový systém tak, že blokuje sodíkové kanály v nervových bunkách. Toto blokovanie bráni šíreniu akčných potenciálov a môže spôsobiť ochrnutie svalov, až po smrť.

Laboratuvar

Saxotoxín je rozpustný vo vode a môže byť použitý ako biologická zbraň, preto je zaradený medzi toxické chemické látky podliehajúce medzinárodným kontrolám kvôli jeho potenciálu. CIA sa však neštítila a saxotoxín sa ukázal ako dokonalý kandidát.

Problémom však bolo, ako tento jed efektívne aplikovať. Riešenie priniesol Dr. Nathan Gordon z Fort Detrick v Marylande. Ten prišiel na to, že zmiešanie toxínu s vodou a jeho zmrazenie umožní vytvoriť jedovatý šíp dlhý štvrtinu palca pričom bude široký ako ľadový vlas. Ten potom bolo možné vystreliť z upravenej pištole.

Až prišiel zákaz

K podobným metódam sa uchyľovala aj sovietska KGB. Jej agent Bohdan Stashinsky bol známy tým, že v 50. rokoch zavraždil dvoch ukrajinských protisovietskych aktivistov Lev Rebeta a Stepana Banderu pomocou pištole, ktorá vystrekla kyanidový plyn do ich tvárí. Ich smrť vyzerala ako následok infarktu. Pravda vyšla najavo až po Stashinského prebehnutí na Západ v roku 1961.

Používanie týchto zbraní sa dostalo do konfliktu s rozhodnutím prezidenta Richarda Nixona, ktorý v roku 1969 zakázal biologické zbrane a nariadil zničenie zásob toxínov vrátane saxotoxínu. Napriek tomu Dr. Gordon tvrdil, že nikdy nedostal príkaz na ich likvidáciu a dokonca si ho údajne agenti CIA ponechali. Verili totiž, že sa im raz môže zísť. Povráva sa, že v sklade centrály CIA sa ocitlo dostatok saxotoxínu na zabitie približne 5 000 ľudí.

Verejnosť bola so „zbraňou na infarkt“ oboznámená priamo v roku 1975, keď vtedajší riaditeľ CIA William Colby predstavil tento nástroj na pojednávaní pred Churchovou komisiou. Hoci podrobne popísal jeho schopnosti, prehlásil, že CIA nemá zaznamenaný jediný prípad jej použitia. Skutočnú pravdu sa však zrejme nikdy nedozvieme.

Mimochodom, dôsledkom zistení Churchovej komisie bolo podpísanie výkonného nariadenia prezidentom Geraldom Fordom, ktorý zakázal zamestnancom vlády USA podieľať sa na politických atentátoch. CIA si tak musela nájsť nové spôsoby, ako eliminovať zahraničných nepriateľov bez priameho zapojenia sa do ich smrti — ako to ukázali operácie v Afganistane, Argentíne, Poľsku, Čade, Nikarague a inde.

Čítajte viac z kategórie: Novinky