Ľudia po celom svete počujú nevysvetliteľné dunenie. Bezradní vedci zrejme našli dva zdroje

Nie je to zvuk motora, ventilátora ani vzdialenej továrne. Niektorí ľudia ho opisujú ako hlboké dunenie, iní ako vzdialený dieselový motor, vibrovanie alebo neustále bzučanie, ktoré sa nedá vypnúť. Najzvláštnejšie na celom fenoméne je, že zatiaľ čo jeden človek ho počuje jasne, človek stojaci vedľa neho nemusí zaznamenať vôbec nič.

Takzvaný The Hum, teda záhadný celosvetový hukot, mätie vedcov už desaťročia. Odhaduje sa, že tento jav môže zažívať približne 2 až 4 percentá populácie. Pre niektorých ide iba o nepríjemnú zvláštnosť, ktorú dokážu ignorovať. Iní opisujú výrazný diskomfort, problémy so spánkom, podráždenosť alebo dokonca pocit, že zvuk nevnímajú iba ušami, ale cítia ho ako vibrácie v celom tele.

Po rokoch špekulácií od priemyselného hluku až po prírodné javy teraz vedci prinášajú jedno z najpravdepodobnejších vysvetlení. Záhadný zvuk možno často nevychádza zo sveta okolo nás, ale priamo z nášho vlastného sluchového systému.

Začalo sa to v Anglicku

Fenomen The Hum získal celosvetovú pozornosť v 70. rokoch minulého storočia v britskom Bristole. Miestne noviny Bristol Evening Post začali dostávať desiatky listov od obyvateľov, ktorí opisovali rovnaký problém.

Ľudia tvrdili, že v noci počujú zvláštny nízkofrekvenčný zvuk. Mnohí skúšali nájsť jeho zdroj; kontrolovali okolie domu, hľadali priemyselné zariadenia, motory alebo ventilátory. Žiadny jednoznačný pôvod sa však nepodarilo potvrdiť.

Jedna z prvých teórií hovorila o veľkých priemyselných ventilátoroch v sklade obchodného domu. Keď však sklad neskôr zatvorili, sťažnosti pokračovali.

Podobné hlásenia sa neskôr objavili v ďalších britských mestách vrátane Hythe, Plymouthu, Southamptonu, Swansea či Londýna. Fenomén postupne prekročil hranice Spojeného kráľovstva a ľudia ho začali hlásiť aj v Spojených štátoch, Kanade, Austrálii, na Novom Zélande, v Južnej Afrike a viacerých európskych krajinách.

V 90. rokoch sa veľká pozornosť sústredila napríklad na americké mesto Taos v Novom Mexiku, kde obyvatelia opisovali podobný záhadný zvuk. Práve odtiaľ pochádza aj jeden z najznámejších prípadov spojených s týmto fenoménom.

Ľudia hľadali továrne, technológie aj konšpirácie

Pretože niektorí ľudia počujú The Hum najmä v interiéroch a často v noci, prirodzene vzniklo množstvo teórií o jeho pôvode. Jedna skupina vysvetlení smerovala k ľudskej činnosti. Nízkofrekvenčné zvuky totiž dokáže vytvárať množstvo moderných technológií, napríklad priemyselné zariadenia, vykurovacie systémy, tepelné čerpadlá, doprava alebo veterné turbíny.

Takéto zvuky majú špecifickú vlastnosť. Na rozdiel od vysokých tónov sa šíria na veľké vzdialenosti a veľmi ťažko sa lokalizujú. Človek preto môže mať pocit, že zvuk prichádza „odniekiaľ“, no nedokáže presne určiť smer.

Vedci zároveň skúmali aj prírodné zdroje. Nízkofrekvenčné vibrácie môžu vzniknúť napríklad pri pohybe oceánov, nárazoch vĺn o pobrežie alebo pri prúdení vetra cez krajinu.

Niektoré vysvetlenia však išli oveľa ďalej a fenomén spájali s konšpiračnými teóriami o vládnych technológiách alebo dokonca mimozemských zdrojoch. Výskumníci sa však snažili oddeliť pozorovania od špekulácií.

Unsplash

Vedci skúmali ľudí

Jedným z odborníkov, ktorí sa fenoménu venovali, je Markus Drexl, profesor na Nórskej univerzite vedy a techniky (NTNU). Spolu s kolegami skúmal 28 ľudí z Nemecka, ktorí tvrdili, že pravidelne počujú nevysvetliteľné bzučanie alebo hukot. Vedci sa sústredili na dve hlavné možnosti.

Prvá bola jednoduchá: zvuk skutočne existuje vo vonkajšom prostredí a niektorí ľudia ho iba lepšie zachytávajú.

„Vieme, že existujú ľudia, ktorí počujú nízkofrekvenčné zvuky, ktoré sa dajú reálne zmerať, aj keď ich ostatní ľudia nepočujú. Nie je však jednoduché nájsť zdroj týchto zvukových vĺn, pretože nízke frekvencie sa veľmi ťažko lokalizujú,“ vysvetlil Drexl. Výsledky však ukázali, že väčšina účastníkov nemala mimoriadne citlivý sluch.

Iba dvaja ľudia dokázali zachytiť niektoré nízke frekvencie lepšie než priemer populácie. To znamená, že teória o tom, že všetci ľudia počujúci The Hum majú výnimočný sluch, pravdepodobne neplatí.

Vedci však upozorňujú na jednu možnosť. Bežné sluchové testy nemusia zachytiť extrémne malé rozdiely medzi jednotlivými ľuďmi. Niektorí môžu byť citlivejší iba v úzkom pásme, napríklad medzi frekvenciami 50 a 51 Hz.

Zvuk možno vzniká priamo v uchu

Druhá hypotéza bola ešte zaujímavejšia. Čo ak zdrojom zvuku nie je okolie, ale samotné ucho? Naše sluchové ústrojenstvo totiž prirodzene vytvára veľmi slabé zvuky. V slimáku vnútorného ucha vznikajú takzvané otoakustické emisie. Ide o drobné zvukové signály spôsobené činnosťou buniek zodpovedných za zosilňovanie zvuku.

Väčšina ľudí ich nikdy nevníma. U niektorých jedincov ich však mozog dokáže zachytiť a môžu byť nepríjemné. Vedci preto skúmali, či ľudia počujúci The Hum nemajú práve tento problém. Výsledok však bol negatívny.

„Jedna hypotéza bola, že účastníci našej skupiny môžu počuť otoakustické emisie pri nízkych frekvenciách. Preto sme testovali, či ich majú,“ uviedol Drexl. Tento mechanizmus teda nevysvetľuje väčšinu prípadov.

Unsplash/Bing Image Creator

Najpravdepodobnejšie vysvetlenie

Po vylúčení viacerých možností vedci dospeli k záveru, že veľká časť prípadov môže súvisieť s menej známou formou tinnitu. Tinnitus je stav, pri ktorom človek počuje zvuk bez toho, aby existoval jeho vonkajší zdroj. Väčšina ľudí ho pozná ako pískanie alebo zvonenie v ušiach, no môže mať aj podobu nízkeho hučania či pulzovania.

„Existujú ľudia, ktorí počujú niečo, čo nie je možné objektívne zmerať. Domnievame sa, že ľudia v tejto kategórii majú určitú formu nízkofrekvenčného tinnitu,“ povedal Drexl.

To zároveň vysvetľuje, prečo niektorí ľudia najskôr hľadajú zdroj vonku. Mozog totiž prirodzene predpokladá, že zvuk prichádza z prostredia. Až keď človek zistí, že hukot počuje aj po zmene miestnosti alebo lokality, začne uvažovať, že problém môže byť inde.

Výskum však neznamená, že každý prípad The Hum má rovnakú príčinu. Niektorí ľudia môžu skutočne zachytávať reálne nízkofrekvenčné zvuky zo svojho okolia. U väčšiny však môže ísť o vnútorný sluchový fenomén.

Práve nízke frekvencie zostávajú jednou z menej pochopených oblastí audiológie. Väčšina poznatkov o sluchu vznikla pri skúmaní vyšších frekvencií, ktoré používame napríklad pri rozpoznávaní reči.

„Ak chceme dôkladne hodnotiť nízkofrekvenčné zvuky a infrazvuk, najskôr musíme lepšie pochopiť, ako sluchový systém tieto signály spracováva,“ dodal Drexl.

Záhadný hukot tak možno nikdy nebude mať jednu univerzálnu odpoveď. Pre niekoho môže byť skutočným zvukom ukrytým v prostredí, pre iného zvláštnym spôsobom, akým jeho vlastný mozog a uši interpretujú ticho.

Čítajte viac z kategórie: Novinky