Neblahé vplyvy klimatických zmien nám čoraz jasnejšie ukazujú, že musíme čo najskôr prejsť na obnoviteľné a ekologické zdroje energie. Najviac sa presadzujú štiepne reaktory, solárne panely či veterné turbíny, kdesi za nimi sú aj vodné elektrárne. V diaľke sa však prebúdza obor, ktorý môže zmeniť úplne všetko – termonukleárny reaktor.

Termojadrové fúzne reaktory naberajú na obrátkach a vo výstavbe je napríklad ITER, najväčší na svete, na ktorom pracuje až 35 krajín, vrátane 27 krajín EÚ. Ako fungujú azda najkomplexnejšie stroje, ktoré ľudstvo skonštruovalo a ako sme ďaleko od ich uvedenia do komerčnej prevádzky? Otázkou zostáva aj to, či dokážu spoľahlivo nahradiť bezpečné solárne panely a roky zaužívané jadrové elektrárne?

Skutočná energia hviezd priamo na Zemi, ako funguje termojadrová fúzia?

Tieto špičkové reaktory fungujú na úplne opačnom princípe, než konvenčné atómové elektrárne. Kým po celom svete v reaktoroch prebieha štiepna reakcia a zložité jadrá uránia-235 sa rozpadávajú na ľahšie prvky, počas termojadrovej fúzie prebieha opačný proces – ľahšie prvky sú nasilu spájané do ťažších a zložitejších, pričom emitujú veľké množstvo energie.

NASA/GSFC/SDO

Ide o rovnaký proces, ktorý poháňa väčšinu hviezd. Počas neho dochádza k zlúčeniu ľahkých prvkov do ťažších, pričom je uvoľnená energia, píše UK Atomic Energy Authority. Väčšina moderných reaktorov využívajúcich tento proces používa dva izotopy vodíka – deutérium a rádioaktívne trícium. Oba tieto prvky sa na Zemi vyskytujú prirodzene.

Čítaj viac z kategórie: Vesmír a veda