Na prvý pohľad to vyzerá ako nápad z kresleného filmu. Ruská vojenská akadémia si dala patentovať rotujúci systém, ktorý tesne pred nárazom vystrelí sieť z lán a textílie, aby zachytila útočiaci dron. V čase satelitov, umelej inteligencie a elektronického boja pôsobí takýto „dáždnik“ až komicky.

Práve v tom však spočíva jeho význam. Patent Žukovovej akadémie totiž nehovorí iba o ďalšom pokuse zastaviť FPV drony. Oveľa viac vypovedá o tom, že moderné armády narážajú na limity najsofistikovanejších technológií. Keď elektronika nestačí, na scénu sa vracia obyčajná fyzika.

Princíp systému je prekvapivo jednoduchý. Na zadnej alebo bočnej časti obrneného vozidla je umiestnená kazeta poháňaná elektromotorom. Po aktivácii sa vystrelí smerom od vozidla a začne sa prudko otáčať.

Odstredivá sila rozvinie oceľové lanká zakončené závažiami, medzi ktorými je napnutá pevná textília. V priebehu zlomku sekundy tak vznikne akýsi rotačný ochranný kruh, ktorý má zachytiť prichádzajúci FPV dron ešte pred nárazom.

Cieľom nie je dron zostreliť. Stačí, ak sa zamotá do vrtúľ alebo narazí do siete. Aj malá zmena trajektórie môže znamenať rozdiel medzi priamym zásahom a výbuchom niekoľko metrov od vozidla. Práve to je najzaujímavejšia časť celého patentu. Na tému upozornil okrem iných aj portál Defence Blog.

Tri metre môžu rozhodnúť o živote posádky

Podľa patentovej dokumentácie prebehol experiment s civilným dronom DJI Mavic. Ten simuloval útok zo zadnej polosféry vozidla – presne tak, ako dnes útočí veľká časť FPV dronov na Ukrajine. Systém vystrelil približne 3,5 metra od vozidla. Dron zachytil a jeho simulovaný výbuch nastal asi tri metre od korby.

Na prvý pohľad to neznie ako veľká vzdialenosť. Pri kumulatívnych hlaviciach však každý meter hrá významnú úlohu. Ak nálož exploduje priamo na pancieri, vytvorí extrémne úzky kovový prúd schopný preraziť oceľ. Ak sa však detonácia odohrá niekoľko metrov pred cieľom, účinok tlakovej vlny aj fragmentácie citeľne klesá. Posádka síce nemusí vyviaznuť bez následkov, ale šanca na prežitie je podstatne vyššia.

Treba však dodať aj druhú stránku mince. Test prebehol s civilným kvadrokoptérovým dronom bez skutočnej bojovej hlavice. Reálne FPV drony často nesú upravené protitankové granáty alebo iné výbušné nálože, ktorých účinok je neporovnateľne väčší. Samotný patent preto ešte nedokazuje, že trojmetrový odstup bude v bojových podmienkach vždy postačovať.

Defence Blog

Elektronický boj už nie je všemocný

Ešte pred niekoľkými rokmi sa zdalo, že odpoveďou na lacné drony budú výkonné rušičky. Ak nepriateľ stratí spojenie s operátorom, dron sa zrúti alebo odletí preč. V prvých fázach vojny na Ukrajine táto stratégia často fungovala. Situácia sa však rýchlo mení. Na bojisku sa objavujú drony odolnejšie voči rušeniu, experimentuje sa s autonómnym navádzaním pomocou počítačového videnia a čoraz väčšiu pozornosť pútajú aj drony riadené cez optické vlákno.

Tie namiesto rádiového spojenia odvíjajú za sebou tenký optický kábel, takže klasický elektronický boj proti nim prakticky nemá účinok. Objavujú sa aj prvé správy o autonómnych režimoch letu, ktoré dokážu po zachytení cieľa dokončiť útok aj pri strate spojenia s operátorom.

Práve preto začínajú armády opäť uvažovať nad riešeniami, ktoré nemožno „vypnúť“ rušením. Ak dron fyzicky narazí do siete alebo oceľového lana, nezáleží na tom, či ho riadi človek, umelá inteligencia alebo optický kábel.

Nový patent je akýmsi ďalším krokom vo vývoji obrany proti FPV dronom. Na začiatku vojny začali ruské tanky pokrývať provizórne kovové klietky. Mnohí ich spočiatku zosmiešňovali, no postupne sa ukázalo, že aspoň pri niektorých typoch útokov dokážu zvýšiť šance posádky na prežitie.

Neskôr prišli ďalšie experimenty: pružné sklolaminátové tyče zachytávajúce drony, sieťové systémy pre obrnené transportéry či patenty na úpravu aktívnych ochranných systémov tak, aby dokázali reagovať aj na malé FPV drony.

Tanky nekončia. Mení sa iba spôsob ich ochrany

Patent ešte neznamená, že sa podobné zariadenia objavia vo veľkom počte na fronte. Mnohé vojenské patenty nikdy neopustia štádium prototypu.

Napriek tomu vysiela jasný signál. Éra, keď sa obrnené vozidlá spoliehali iba na hrubší pancier alebo výkonnejšie rušičky, sa končí. Budúce tanky budú potrebovať viacvrstvovú ochranu – od radarov a elektronického boja až po mechanické systémy poslednej šance.

Práve to robí z rotujúceho „dáždnika“ zaujímavý patent. Nie preto, že by šlo o revolučnú technológiu, ale preto, že ukazuje nový smer vývoja. Na bojisku, kde dron za niekoľko stoviek dolárov dokáže vyradiť viacmiliónový tank, môže byť obyčajná sieť rozprestretá odstredivou silou rovnako dôležitá ako najmodernejší softvér.

Čítajte viac z kategórie: Novinky