Na záchranu našej planéty ešte nie je neskoro. Aby sme však minimalizovali dopad klimatickej krízy, musíme čo najviac využívať prírodné materiály. Absolútne ideálnym spôsobom je využiť odpad na niečo prospešné. Vedci Marylandskkej univerzity našli spôsob, ako zúžitkovať tony odpadu v podobe schránok kôrovcov, informuje magazín Matter.

Kôrovce sú obľúbenou pochúťkou a v reštauráciách po celom svete. Z týchto morských živočíchov sa však vzniká množstvo odpadu v podobe tvrdých schránok, ktoré sa nijak zvlášť nevyužívajú.

V budúcnosti by sa ale všetko mohlo zmeniť, nakoľko tieto schránky obsahujú látku s názvom chitín, ktorá sa dá extrahovať a v kombinácii so zinkom z nej vzniká elektrolyt. Ten je následne možné použiť v batériách a aby toho nebolo málo, takýto akumulátor vykazuje výborné energetické vlastnosti.

Nadpriemerná životnosť batérií

Tvrdé schránky kôrovcov tvoria ročne až 8 miliónov ton odpadu, čo vôbec nie je málo. Pri ich dodatočnom spracovaní by sme tak zabili dve muchy jednou ranou – efektívne sa sme sa zbavili nevyužitého odpadu a zároveň by sme odľahčili priemyselu ťažiacemu lítium.

Chitín extrahovaný zo schránok kôrovcov tím vedcov zmiešal v gélovej forme zo zinkom. Vznikol tak elektrolyt, ktorý je schopný v batérii uchovávať elektrickú energiu.

Vďaka organickému pôvodu je navyše takýto elektrolyt ekologický. Následná recyklácia a prípadný rozklad v prírode nie je tak závadný, ako pri bežných lítiových akumulátoroch.

Ďalším obrovským benefitom takéhoto elektrolytu je, že (na rozdiel od lítia) nie je nová chitínová zlúčenina horľavá, takže by sme eliminovali ďalšie riziko elektromobilov.

Pomyselnou čerešničkou na torte je fakt, že po 1 000 nabíjacích cykloch si batéria s chinínom udržala až 99,7 % pôvodnej kapacity. Takúto životnosť dnes nedosahujú ani tie najlepšie lítiové akumulátory.

Otázkou je cena a potrebné množstvo schránok

Štúdia nám ale neposkytuje odpovede na to, koľko by stála výroba takýchto batérií. Dnes sa ceny lítiových akumulátorov pohybujú na úrovni okolo 100 €/1 kWh. Ak by sme sa dokázali k tejto sume priblížiť aj pri batériách vyrobených zo schránok kôrovcov, určite by boli konkurencie schopné tradičným lítiovým akumulátorom.

Rovnako nevieme, koľko ton schránok je potrebných na vyrobenie priemerného akumulátora do auta. Osem ton odpadu ročne je dosť, no živočíšne schránky obsahujú chitín v malom množstve, takže na výrobu jednej batérie budú zrejme potrebné tisíce a možno aj státisíce rakov.

Rozhodne ale ide o pekný príklad, že ľudstvo nie je odkázané len na lítium a že existuje množstvo neobjavených foriem uchovávania energie v batériách, ktoré môžu byť navyše úplne ekologické.