Nemá hviezdu, ale žiari aj tak. Webbov teleskop odhalil kurióznu planétu, akú sme doteraz nepoznali

Vedci pomocou vesmírneho teleskopu Jamesa Webba (JWST) odhalili neobyčajný objekt s označením SIMP 0136+0933, ktorý sa pohybuje galaxiou bez hviezdy. Objavený vesmírny „tulák“ je zahalený do vrstvených oblakov železa a horčíkových minerálov, čím podľa vedcov tak trochu pripomína zvláštnu kozmickú tortu. Výskum publikovaný v žurnále v The Astrophysical Journal Letters, priniesol prvú detailnú analýzu atmosféry tejto planéty bez hviezdy. Na tému upozornil portál LiveScience.

Záhadný objekt putujúci vesmírom

Na rozdiel od klasických planét SIMP 0136+0933 neobieha okolo žiadnej hviezdy, no zároveň nie je dostatočne hmotná na to, aby bola hnedým trpaslíkom , teda objektom, ktorý síce vzniká ako hviezda, ale nemá dostatok hmotnosti na zažatie jadrovej fúzie. Pozorovaný objekt je od Zeme vzdialený zhruba 20 svetelných rokov v hmlovine Carina a je najjasnejším voľne plávajúcim planetárnym objektom na severnej oblohe.

NOIRLab/NSF/AURA/J. da Silva

JWST analyzoval SIMP 0136+0933 pomocou dvoch prístrojov – Near-Infrared Spectrograph a Mid-Infrared Instrument. Vedci zhromaždili približne 6 000 dátových súborov počas troch hodín pozorovania a následne celý proces zopakovali pre dlhšie vlnové dĺžky. Výsledkom bol súbor svetelných kriviek, ktoré ukázali, ako sa mení infračervené žiarenie objektu v čase.

Čo ukázala analýza?

Analýza týchto údajov odhalila tri vrstvy atmosféry. Prvá vrstva obsahovala oblaky železa, ktoré sa nachádzajú nízko nad povrchom. Druhá vrstva pozostávala z oblakov forsteritu, minerálu bohatého na horčík, ktoré sa vyskytovali vo vyšších výškach. Najzaujímavejšie však bolo, že nad týmito vrstvami sa objavili oblasti vysokej teploty, ktoré by mohli byť spôsobené rádiovými žiarami – jav podobný polárnym žiaram na Zemi s tým rozdielom, že sa vyskytujú na rádiových vlnových dĺžkach.

ESO/M. Kornmesser

Vedci zistili aj zvláštnu variabilitu v infračervených údajoch, ktorú nemohli úplne vysvetliť iba prítomnosťou oblakov. Domnievajú sa, že za tieto nezrovnalosti môžu byť zodpovedné zhluky uhlíkových zlúčenín, napríklad oxid uhoľnatý, ktoré absorbujú žiarenie pri rôznych vlnových dĺžkach.

Hoci tento výskum priniesol historicky prvú podrobnú analýzu atmosféry takejto „tuláckej“ planéty, vedci zdôrazňujú, že niekoľkohodinové pozorovania nestačia na úplné pochopenie jej dlhodobej dynamiky. Ďalšie štúdie budú pravdepodobne realizované pomocou pripravovaného teleskopu Nancy Grace Roman, ktorý by mal odštartovať v roku 2027.

Čítajte viac z kategórie: Novinky